Cukor – najväčší strašiak zdravých zubov? |
„Nejedz toľko sladkostí, lebo sa ti pokazia zuby!“ Túto vetu rodičia vštepovali odmalička asi každému z nás. Je to však skutočne tak a mali sme sa cukru oblúkom vyhýbať?
Otázku vzniku tohto infekčného ochorenia skúmali vedci veľmi dlho. Zhodli sa na teórií, že zubné kazy sú spôsobené kyselinami, ktoré produkujú baktérie našej ústnej mikrobioty (Miller, 1898). Kyseliny vyslovene zub „rozleptajú“, a tým vytvoria podmienky pre vznik zubného kazu. Aby boli baktérie aktívne, prijímajú cukry, ktoré skonzumujeme. Mnohokrát ani netušíme, kde všade je cukor obsiahnutý. Nie je to len o sladkých jedlách, nájdeme ho aj v slanom pečive, jogurtoch, omáčkach, orieškoch či konzervantoch a liekoch (Schrait, Siebert, 1987). Na trhu sa objavuje stále väčšie množstvo sladkých potravín, ktoré nemajú priamu spojitosť so vznikom zubného kazu, a to z dôvodu, že baktériám „nechutí“ a neprijímajú ho. Ide o umelé sladidlá (aspartám, cyklamát, acesulfám,...) a náhradné cukry (Sorbit, Xylit, Mannit). Problém však môže vzniknúť pri ich zvýšenej konzumácií, ktorá môže mať za následok hnačky a iné tráviace ťažkosti kvôli ich nízkej vstrebateľnosti v čreve. (To už ale so zubným kazom nesúvisí.)
Stalo sa Vám, že po vypití pohára pomarančového džúsu či koly ste mali pocit „lepkavých zubov“? Zubom neškodia len kyslé produkty baktérií. Kyslé potraviny a nápoje, sú častokrát omnoho kyslejšie ako kyseliny, ktoré produkujú baktérie vo Vašich ústach. Práve oni spôsobujú rozleptanie zubov vo veľkých plochách a vznik tzv. „erózií“. V štúdiách sa ako najkyslejšie (a pre vaše zuby najškodlivejšie) preukázalo citrusové ovocie (grapefruit, pomaranč), jablko, taktiež kola či biele víno (Grippo, 1995). Zubná erózia má za následok rozsiahlu deštrukciu skloviny zubov spojenú s ich zvýšenou citlivosťou.
Akonáhle niečo skonzumujete, zníži sa pH a zvýši kyslosť na povrchu zubov, najmä v povlaku, čo má za následok poškodenie skloviny a „infekciu“ zubu baktériami, ktoré postupne vyvolajú zubný kaz. Sliny obsahujú látky, ktoré dokážu zneutralizovať kyseliny baktérií a tým potlačiť vznik zubného kazu. Ich účinnosť je však u každého človeka individuálna. Je preukázané, že pri vzniku zubného kazu je dôležitejšia frekvencia ako množstvo prijatého cukru (J. Dent Res.,2001). Vášmu bezchybnému úsmevu tak uškodí viac neustále popíjanie sladkých nápojov či vyjedanie lepivých karameliek medzi jedlami než sladké zahrešenie ako bodka po obede.
Škodlivé baktérie produkujú nielen kyseliny, ale aj mnoho toxínov. Tie ničia nielen zuby, no i okolité sliznice, ďasná, čo vedie k ich zápalu a následne krvácaniu. Keďže zápal prebieha na obrovskej ploche, škodlivé toxíny baktérií sa dostávajú do krvného obehu a poškodzujú steny ciev. To má za následok 1,5-2x vyššiu pravdepodobnosť vzniku mozgovej príhody či infarktu (Axelsson, 2003), taktiež dýchacích ochorení, reumatoidnej artritídy či predčasného pôrodu (Mayer, 2008).
Baktérie, ako hlavný činiteľ vzniku zubného kazu, sa koncentrujú na povrchu zubov v podobe zubného povlaku, ktorý si môžeme predstaviť ako „kašičku“ nalepenú na sklovine. Ak povlak pravidelne odstraňujeme, odstránime tým aj množstvo kyselinotvorných baktérií. Preto je potrebné aspoň 2x za deň si vyčistiť zuby a medzizubné priestory. K ústnemu zdraviu dopomôže i vypláchnutie ústnej dutiny ústnou či aspoň pitnou vodou ihneď po jedle, prípadne zvýšenie množstva slín žuvaním žuvačky bez cukru.
Spracovala: MUC. Viktória Greksová a Dr. Igor Bukovský Ambulancia klinickej výživy |