Stevia pochádza z pralesov južnej Ameriky, kde ju objavili miestni Indiáni a jej lístkami si sladili nápoje či jedlo, ale používajú ju aj ako liečivú bylinu (antibakteriálny účinok). Vedci zistili, že v populáciách s pravidelnou konzumáciou stevie sa zubný kaz takmer nevyskytuje. Stevia sa dnes používa aj v iných častiach sveta: napríklad v Japonsku už viac ako 40 % potravinárskej produkcie využíva na sladenie práve steviu a jej extrakty.


Tento „sladký zážitok“ je zvlášť výhodný nielen pre cukrovkárov, ale aj pre všetkých, ktorí si kontrolujú príjem kalórií a svoju hmotnosť. A to bez nežiadúcich účinkov. Stevia je dokonca bezpečná aj pre pacientov s fenylketonúriou a fruktózovou intoleranciou. Doposiaľ nebola zaznamenaná žiadna alergická reakcia na glykozidy steviolu. Sladivé látky stevie – steviozidy majú asi 200 – 300-krát vyššiu sladivosť ako cukor

Bezpečnosť extraktu stevie bola zhodnotená viacerými štúdiami, ktoré prebiehali asi 25 rokov. Podľa týchto štúdií steviozidy nie sú karcinogénne, genotoxické alebo spojené s akoukoľvek reprodukčou alebo vývojovou toxicitou. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín stanovil prijateľnú dennú dávku ADI (Acceptable Daily Intake) na 0 – 4 mg/kg hmotnosti/deň. Pre 60-kilovú ženu je to asi 240 mg a pre muža hmotnosti asi 90 kg asi 360 mg. V EU boli steviozidy (nie rastlina Stevia) povolené ako sladidlo koncom roka 2011, priame používanie rastliny ako takej však pre nedostatok informácií o bezpečnosti povolenie zatiaľ nedostalo.