Kadždý Slovák vie, čo je fast food, ale výraz „junk food“ je asi menej známy a zahŕňa veľmi kalorické, ale biologicky nehodnotné potraviny. Preto nie každý fast food musí byť aj junk food a nie každý junk food je zároveň fast food. K bežným „fast-foodovým“ a zároveň „junk-foodovým“ jedlám patria zemiakové hranolky, hamburgery, cheesburgery, pizza z bielej múky, hot dog a pod., rovnako ako aj niektoré „obľúbené“ pekárenské výrobky ako sú šišky, kroasanty a iné výrobky z lístkového cesta alebo mafiny z bielej múky.

V novej španielskej štúdii, ktorej sa zúčastnilo asi 9000 ľudí, sledovali súvislosť konzumácie junk food s prítomnosťou depresivity a zistili, že ľudia, ktorí konzumovali junk food najčastejšie, mali o 40 % vyššie riziko vzniku a vývoja depresie ako tí, ktorí tieto potraviny konzumovali zriedkavo alebo vôbec. Počet depresívnych ľudí narastal aj s množstvom skonzumovaného jedla tohto druhu. Čo je zaujímavé, prítomnosť depresivity bola zaznamenaná už pri konzumácii malých množstiev junk food. Účastníci s najvyššou konzumáciou boli najčastejšie osamelí ľudia, fajčiari, menej fyzicky aktívni, pracovali viac ako 45 hodín týždenne a jedli málo zdravých potravín (ovocie, zeleninu, orechy, ryby alebo olivový olej).

O vzťahu depresivity a výživy sa vie ešte stále veľmi málo:

• predpokladá sa ochranný účinok olivového oleja, vitamínov skupiny B a omega-3 mastných kyselín
• a naopak, trans-mastné kyseliny (bohato zastúpené v junk food) riziko depresie zvyšujú.

Zdroj: časopis Public Health Nutrition, marec 2012.