Stanovisko k článku „Povedz mi, čo ješ...“ |
(denník SME, magazín Víkend 27. január 2007, str.28) Ak si chcete najprv článok prečítať, nájdete ho tu: http://www.sme.sk/c/3115894/Povedz-mi-co-jes.html
Médiami sa denne valí veľa nezmyslov a kontraproduktívnych informácií, ktoré vyvolávajú informačný chaos a nie je možné na všetky reagovať. Denník SME – napriek tomu, že od čias svojho bývalého šéfredaktora Karola Ježíka zaznamenal výrazný odklon od ambície držať sa od bulvárnych vôd na dištanc – stále považujem za mienkotvorný denník intelektuálne náročnejšej časti obyvateľov Slovenska a preto chcem reagovať na uvedený článok p. Mariána Jaslovského, ktorého si pre jeho aktivity na poli hudby a publicistiky o kultúre vážim. Hlavnou otázkou je: Čo bolo zámerom autora a jeho článku? Ponúka sa nieľko jednoznačných odpovedí, ale určite k nim nepatrí čosi o snahe nezaujato informovať. Článok – ani keď som ho prečítal potme a hore nohami – nespĺňa kritéria objektívnej sondy do „rôznych“ stravovacích alternatív: neobsahuje totiž žiadne vyjadrenia „druhej“ strany. Je to len čierno-biely pásikavý kus novnového papiera. V článku sú „všetci“ proti všetkému, čo autor od začiatku označil za svoj terč a urobil ho poriadne veľký: vegetariánstvo, vegánstvo, frutariánstvo, vitariánstvo, makrobiotika, hladovka... Ocitli sa tam aj stotisíce ľudí, ktorí sa stravujú veľmi zodpovedne, zdravo, chutne a sú spokojní a zdraví. Fakt, že autor-novinár okato stojí plný svojej zaujatosti na strane „proti“, by sa dalo tolerovať v prípade stredoškolského časopisu, ale nie na úrovni celoslovenského média. Vrcholným číslom článku a „odbornej spôsobilosti“ nejakého anonymného kolegu lekára-internistu, je jeho vyjadrenie: „O takéto veci sa nezaujímam, lebo z lekárskeho hľadiska sú to nezmysly.“ Zámerom článku očividne nebolo objektívne informovať, ponúknuť diskusiu a nechať čitateľovi vlastný názor. Autor ma ako čitateľa uráža hlúpymi konštatáciami, výberom „odborníkov“ a výpadmi, ktoré vnášajú ďalšie dezinfomácie do chaotického sveta informácií o zdraví a výžive. Bezmocnosť voči klamstvám bulvárnej tlače však siaha aj sem: niet právnej ochrany ani voči klamstvám o zdraví. (Inak by nemohlo po svete „putovať“ toľko falošnej reklamy a predajcov šťastia ) Článok teda zosmiešňuje a útočí. Pán Jaslovský by našiel v archíve slovenskej tlače veľa podobných článkov s rovnakou témou aj optikou. Väčšina pochádza spred roku 1989 a bola nástrojom vtedy vládnucej strany s patentom na pravdu.
"Pozor na deti.“
Chcete napísať článok do magazínu Víkend? |