Celiakia je autoimúnne ochorenie, ktorého podstatou je neprimeraná reakcia organizmu na kontakt s lepkom, bielkovinou niektorých obilnín. Ak je neliečené, môže mať vážne následky. Diagnostikovať celiakiu na základe príznakov je skoro nemožné, spektrum prejavov je veľmi široké a to nielen zo strany tráviaceho systému ale aj mnohých iných systémov ľudského tela. Dokonca u niektorých ľudí môžu prejavy zo strany tráviaceho systému úplne chýbať a preto sa veľmi často stáva, že trvá aj roky, kým nejakého lekára vôbec napadne u takého človeka o celiakii uvažovať. Ak už vznikne podozrenie, diagnostický proces väčšinou začína vyšetrením protilátok z krvi a pokračuje potvrdením zápalu sliznice tenkého čreva na základe biopsie (odberu vzorky).

V súčasnosti sa výroba a predaj bezlepkových potravín stáva rozvinutým a lukratívnym biznisom. Už v roku 2006 bolo na svetovom trhu známych 27 000 bezlepkových potravín. Pre ľudí s diagnostikovanou a potvrdenou celiakiou je to nepochybne veľká výhoda, ale zároveň komplikácia pre tých, ktorí celiakiu majú, ale o nej nevedia.

Ako je to možné? V Amerike sa totiž používanie bezlepkových potravín rozšírilo aj medzi zdravými ľudmi, a to aj vďaka rôznym celebritám, ktoré ich propagujú ako súčasť redukčných diét a „zdravého životného štýlu“. U nás sa tento trend objavil pred pár rokmi tiež a úspešne sa rozmáha nielen zásluhou zle informovaných a často až diletantsky pracujúcich médií, ale aj vďaka tým „prírodným“ liečiteľom, výživovým poradcom, kondičným trénerom, ba aj lekárom, ktorí bezlepkovú diétu z nepochopiteľných dôvodov odporúčajú pri mnohých iných chorobách ako je celiakia a pri chudnutí, samozrejme, tiež. Výsledok? Človek s ešte nediagnostikovanou, ale prebiehajúcou celiakou vylúči lepok a keď potom pre nejaké zdravotné problémy prebiehajú jeho vyšetrenia – a lekár pátra po možnej celiakii ako príčine ťažkostí – diagnostika prebehne v čase, kedy už strava neobsahuje lepok a testy sú falošne negatívne.

Takto nakoniec chodí po svete čoraz viac celiatikov, ktorí sa po prechodnom nasadení bezlepkovej diéty a úprave ťažkostí, spokojne vrátia k lepkovým potravinám v presvedčení, že celiakia bola v ich prípade lekárom riadne vylúčená. O pár rokov môžu byť veľmi nepríjemne prekvapení, keď sa zistí, že celiakiu skutočne majú a navyše, spôsobila v ich organizme trvalé poškodenie. (Jedným z takýchto fatálnych rizík zanedbanej celiakie je napríklad vznik rakoviny lymfatického systému čreva.)

Ďalšie vážne riziko „módy“ bezlepkových potravín spočíva v tom, že sa mnohí (možno inak zdraví) ľudia vydávajú na cestu konzumácie potravín, ktoré nie sú biologicky plnohodnotné - bezlepkové potraviny sú vyrábané najmä z bielej bezlepkovej múky a preto často neobsahujú dostatok vlákniny, železa, vitamínov skupiny B, vápnika, fosforu a zinku = hrozí riziko deficitu dôležitých živín.

A navyše, trend konzumácie bezlepkových potravín – na nemilé zistenie najmä tých ľudí, ktorým bolo „sľúbené“ chudnutie – môže prispievať k nárastu hmotnosti, pretože veľa konvenčných bezlepkových potravín má veľmi vysoký alebo vysoký glykemický index a často tiež obsahujú veľa tuku.

Jedno z najväčších rizík bezlepkovej módy však predstavuje skutočnosť, že personál verejných stravovacích zariadení nebude dôsledne dodržiavať prísne pravidlá absolútne nevyhnutné pre skutočných celiatikov. Napríklad sme boli opakovane svedkami toho, že personál v kaviarni pokojne položí bezlepkový zákusok na tácku k lepkovému – pre „módnych bezlepkáčov“ v pohode, pre celiatikov je to však totálne znehodnotenie bezlepkového produktu a intoxikácia jedom! Podobné veci zažívajú napríklad vegetariáni už roky: ako polievku vám dajú hovädzí vývar, „z ktorého je predsa precedené všetko mäso“ alebo ponúknu vyprážaný syr so šunkou či bryndzové halušky so slaninou ako bezmäsité jedlo :)

Hlúpa módna vlna bezlepkových potravín prináša teda riziká. A tie treba stále pripomínať hlavne kvôli bezpečnosti tých, ktorí sú odkázaní na stopercentne spoľahlivé bezlepkové potraviny. Pre človeka, ktorý má celiakiu, predstavuje laxný prístup k prísnym pravidlám bezlepkovej diéty veľké riziko ohrozenia zdravia aj života.

Odporúčanie AKV:

• ak sa vo vašom prípade uvažuje o celiakii, v období diagnostiky ochorenia nesmiete držať bezlepkovú diétu (ak ste sa takto stravovali, upozornite na to vášho ošetrujúceho lekára – vaše testy musia byť odložené až na obdobie, keď ste opäť aspoň na niekoľko týždňov zaradili do jedálneho lístka potraviny bohaté na lepok, aby vaše testy neboli falošne negatívne
• lepok sa nachádza najmä v pšenici, raži, jačmeni, tritikale a stopy je v ovsených vločkách (pred testami na celiakiu konzumujte denne aspoň štyri porcie z týchto potravín, nevyhýbajte sa chlebu, pečivu a cestovinám – 1 porcia = krajec chleba/pečiva alebo pol šálky uvarených obilnín /cestovín)
• ak máte poruchu imunity, alebo časté infekcie, je vhodné vyšetriť aj hladinu celkového IgA, pretože jedinci s nízkou hladinou tohto imunoglobulínu majú falošne negatívne protilátky (v súčasnej dobe sa u dospelých v rámci diagnostiky celiakie vyšetrujú najmä protilátky proti tkanivovej transglutamináze alebo antiendomyziálne protilátky)
• v prípade, že trpíte cukrovkou 1. typu, autoimúnnou tyreoiditídou (zápal štítnej žľazy), opakovanými potratmi, častými migrénami, laktózovou intoleranciou, epilepsiou, alebo syndrómom dráždivého čreva, malo by sa myslieť aj na možnosť celiakie, pretože tieto ochorenia sa „kamarátia“ a často vyskytujú spolu (a platí to aj naopak: k máte celiakiu, treba v prípade ťažkostí pátrať aj po tých ostatných)
• ak už celiakiu máte, sústreďujte sa na prirodzené bezlepkové zdroje ako je (naturálna) ryža, kukurica, pohánka alebo pšeno (bezlepkové potraviny, ktoré sú vyrobené z bielej bezlepkovej múky, často neobsahujú dostatok vlákniny, železa, vitamínov skupiny B, vápnika, fosforu a zinku a naopak často obsahujú veľa tuku alebo jednoduchých sacharidov, používajte ich čo najmenej)