(tento článok je z knihy I. Bukovského "Teraz to zíde - pravdy a klamstvá o chudnutí")


Ak vaša osobná váha v spálni alebo kúpeľni už videla, cítila a počula toľko, ako niektoré moje tenisové rakety (jednu mám – zlomenú do pravého uhla – položenú doma na okne, aby mi pripomínala nezmyselné emócie na kurte ), mám pre vás tento príbeh.

Viete si predstaviť náš svet bez „tých“, ktorí vymýšľajú a vyrábajú diéty, diétne náhrady jedál, tekuté jedlá, „spaľovače tuku“, nízkotučné a odtučnené jedlá a nápoje (skutočne som videl čistú balenú vodu s veľkým nápisom „0 % tuku!“), jedlá a nápoje „light“, výživové doplnky, „zázračné“ prístroje na chudnutie, čaje na detoxikáciu a chudnutie, donáškovú službu „na mieru ušitých“ jedál na chudnutie, časopisy, knihy a multimédiá o tom najúčinnejšom a rýchlom chudnutí? Viete si predstaviť náš svet bez centier na chudnutie? Bez plastickej a bariatrickej chirurgie? A najnovšie už dokonca vznikajú aj telefónne centrá, v ktorých si môžete objednať telefonické rady, pripomienky a obrázky určené na pomoc pri chudnutí.

Viete, čo dalo impulz, že sa toto všetko pred sto rokmi spustilo? (Eva a Adam naozaj nič z toho nepoznali, privalilo sa to na nás od začiatku 20. storočia!) Podľa Giny Kolaty, ktorá je v oblasti medicíny stálou redaktorkou denníka The New York Times a autorkou skvelej knihy „Rethinking Thin“ (2007), sa v rokoch 1900 – 1920 stali tri významné veci, bez ktorých by celé „priemyselné odvetvie chudnutia“ nemalo pevnú pôdu pod nohami. Neuhádli by ste, sú to tieto tri veci:

• Fotografia v časopise: okolo roku 1910 bola objavená technológia, ktorá umožnila preniesť fotografiu na novinové a časopisové stránky. Hneď nato sa objavili na titulných stránkach časopisov reálne, a nie kreslené, idealizované modelky! To tieto fotografie nás začali presviedčať, že dokonalé postavy existujú aj v skutočnosti, nie iba v hlavách a kresbách ilustrátorov. (Nevieme však celkom presne, kto vymyslel, že sa tým postavám treba za každú cenu aspoň podobať )
   
• Veľké nástenné zrkadlo: kým najväčšia zásielková obchodná sieť Sears nezačala v Amerike okolo roku 1920 predávať veľké nástenné zrkadlá za cenu prístupnú aj pre strednú vrstvu, bolo zrkadlo luxusná vec (v bohatých rodinách sa dedilo ako súčasť bohatstva) a väčšina domácností Európy a Ameriky mala dovtedy len maličké čriepky zrkadla, v ktorých ste si videli alebo iba tvár, alebo iba chodidlo, ale nemali ste šancu vidieť sa od hlavy po päty. A ešte k tomu na pozadí nejakej sexy girl z titulnej stránky včerajšieho Woman!
   
• Osobná váha: aj vám sa zdá neuveriteľné, že Noe postavil archu, židovský národ prešiel cez more, Rimania, Mongoli a Turci dobyli polovicu sveta, Číňania objavili papier, Sumeri čísla, Kolumbus Ameriku a Edison žiarovku – a to všetko bez osobnej váhy?!

Ešte koncom 19. storočia totiž neexistovalo nič také ako osobná váha. Ani nie tak preto, že by to nevedeli vyrobiť, ale preto, že nikomu nenapadlo vyrábať takú zbytočnú vec. Keď by ste chceli v roku 1840 poznať svoju hmotnosť, zašli by ste do obchodu alebo továrne a odvážili by ste sa na váhe (mincieri), ktorá bola určená na váženie tovaru, úrody či zvierat... V druhej polovici 19. storočia bola objavená plošinová váha a všetko sa to zjednodušilo, ale ešte stále nikomu nenapadlo začať vyrábať osobnú váhu. Mohli ste zájsť na jarmok a nechať sa odvážiť – patrilo to k zábavným atrakciám. (Ja som ešte v roku 1996! videl v uliciach Petersburgu „podnikateľov“ s osobnou váhou pod pazuchou, ktorí vás za pár rubľov radi odvážili. Niektoré tety sa pre istotu vážili aj s kožuchom a nákupnými taškami.) Každý, kto chcel vtedy schudnúť, riadil sa iba tým, ako sa cítil vo svojich šatách alebo ako si vymyslel, že chce vyzerať a ako si myslel, že vyzerá – veď zrkadlá ešte stále v chatrčiach neviseli. (Chudáci )

To všetko sa zmenilo až vtedy, keď poisťovacie spoločnosti začali koncom 19. storočia zisťovať, koľko váži človek, ktorý chcel uzavrieť napríklad životnú poistku. Už si totiž všimli, že tuční ľudia sú častejšie a vážnejšie chorí a že žijú kratšie ako ľudia štíhli. Štatistici z poisťovní vydali prvé tabuľky ideálnej hmotnosti pre mužov a ženy rôznych vekových kategórií a výrobcovia váh pochopili, že sa otvára trh pre nový výrobok. Prvé osobné váhy (nápadne sa podobali na tie veľké zelené váhy, ktoré ste videli ešte pred dvadsiatimi rokmi na pošte alebo v školskej jedálni) sa vyrábali najmä pre lekárov a lekárne. Keď ste sa postavili na kovovú platňu, všetci na veľkom okrúhlom ciferníku videli, kde sa tá obrovská ručička zastavila, niektoré luxusnejšie váhy dokonca spustili podľa vašej hmotnosti nejakú melódiu a hneď sa vedelo a počulo, čo ste zač. Prepáčte im to, ale výrobcovia ešte nepochopili, že vy chcete mať na svoje váženie dokonalé súkromie a že to chcete robiť aj desaťkrát denne. (Stále je reč o vážení, prosím.) Už onedlho sa však objavili váhy, ktoré poskytovali viac súkromia: prestali hrať a údaj o vašej hmotnosti sa objavil v malom okienku alebo na vytlačenom papieriku, ktorý ste si mohli hneď schovať do vrecka. A napokon okolo roku 1900 sa už začali prvé dámy vážiť doma v kúpeľni a bez šiat. A kedykoľvek. Aj stokrát za deň. Bolo že to radosti!

Takže takto sa začal príbeh vášho váženia. A čo dnes? Aj vy máte doma osobnú váhu? Už konečne digitálnu s meraním percenta tuku a výpočtom BMI, alebo ešte stále takú obyčajnú, ktorá váži aj o dve kilá menej, keď ju preložíte z dlaždíc na parkety? Aj pre vás je osobná váha taká dôležitá vec ako fritovací hrniec, telefón alebo spodná bielizeň? Aj vy patríte k ľuďom, ktorí sa nevedia z domu ráno pohnúť bez toho, aby sa odvážili? Aj vy sa sústavne trápite pre svoju hmotnosť, teda skôr pre tie čísla, ktoré si o sebe zobrazujete na stále dokonalejších, drahších a presnejších zariadeniach?

A už ste sa dnes odvážili? Väčšina ľudí pozná svoju hmotnosť, ale nepozná hodnotu svojho cholesterolu, cukru, pečeňových testov či krvného tlaku... Väčšina ľudí vie, že optimálne sa treba vážiť ráno nalačno bez šiat a po stolici, ale nevie poskytnúť prvú pomoc... (Takže ju neposkytnú ani vám.)

Ak sa teda potrebujete a chcete vážiť, robte to rozumne, a nie zo závislosti či z neistoty. V mojej ambulancii robíme klientom analýzu zloženia tela (vrátane váženia) zvyčajne raz za 4 – 6 týždňov. Vo výnimočných prípadoch na posilnenie motivácie alebo presnejšiu kontrolu účinku mimoriadnych opatrení robíme analýzu zloženia tela 1-krát týždenne.

Načo je dobré časté váženie?

• aby ste čo najrýchlejšie znížili priemernú cenu jedného váženia (celková cena váhy delená počtom použití) pod 1 halier
• aby ste sa dvadsaťkrát za deň ubezpečili, že nejakí fialoví mimozemšťania neukradli našej planéte jadro, a preto si zachováva svoju gravitáciu
• aby ste sa dvadsaťkrát denne cítili zaskočení, trápni, zúfalí, nemožní, zahanbení, rezignovaní, zúriví, mrzutí a smutní – je to také vitalizujúce!

Ako sa vážiť správne?

• stojte na váhe sami
• stojte na váhe oboma nohami
• nedržte sa pri tom rukami za garnižu závesu na sprchovacom kúte (ešte stále je reč iba o vážení)
• vážte sa maximálne 3-krát týždenne
• vážte sa ráno, nalačno, bez šiat a po stolici

Čím môže byť vaše váženie skreslené?

• nestojíte na váhe sami
• nestojíte na váhe oboma nohami
• držíte sa pri tom rukami za garnižu závesu na sprchovacom kúte (áno, stále hovorím o vážení)
• užívate lieky, ktoré spôsobujú kolísanie obsahu vody, alebo podporujú hromadenie tuku (diuretiká, preháňadlá, kortikoidy či antidepresíva – aby sme spomenuli tie najčastejšie)
• večer ste zjedli také ťažké jedlo, že aj jama po vašej hlave vo vankúši je hlbšia ako inokedy
• večer ste zjedli jedlo plné soli, ktoré vo vás ešte aj ráno drží o dva litre vody viac ako zvyčajne
• ráno (ba už tretí deň!) ste nemali stolicu, pretože ste presvedčení, že vláknina je entita zo sveta počítačových sietí, a preto je veľmi nebezpečné ju konzumovať
• máte dva dni pred menzesom (zvýšená hladina estrogénu viaže vo vašom tele viac vody – nie sú vám zrazu prsteň a podprsenka tesné?)
• podobne to vyzerá aj dva-tri dni okolo ovulácie – takže, dámy, žiadna panika, prosím: keď zase váš estrogén klesne, nadbytočná voda z vás poslušne zmizne
• ste tehotná
• prirodzene kolíše váš obsah glykogénu: 1 g glykogénu (zásobná forma cukru – je to taký náš ľudský škrob) viaže na seba 2 – 3 g vody

No a ak sa vážite niekoľkokrát za deň, vaša hmotnosť bude kolísať v závislosti od toho, čo a koľko ste zjedli, vypili, vymočili, vylúčili, vypotili a spálili.

Glykogén a vaša hmotnosť
Množstvo glykogénu v organizme môže kolísať v pomerne veľkom rozpätí, pretože vaša pečeň vie vytvoriť až 100 g glykogénu (+ 200 g vody) a každý kilogram vášho svalu môže obsahovať až 20 g glykogénu (+ 50 g vody). Ak teda v utorok večer spálite dvojhodinovým bicyklovaním napríklad 300 g glykogénu, stratíte súčasne asi 800 g vody a v stredu ráno máte na svojej váhe najmenej mínus 1,1 kg. Ak však počas stredy jete potraviny, ktoré pomôžu obnoviť váš glykogén (a verte mi, že ho budete zase potrebovať), vráti sa do vás aj voda a vy budete vo štvrtok ráno zdesení, že ste z ničoho nič pribrali zase kilo naspäť. Nie. A hlavne to nie je tuk! To bicyklovanie malo zmysel a ďalšie bude ešte lepšie

mega FAKT
Ak by ste sa sústavne prejedali mastnými jedlami, môžete zo dňa na deň pribrať najviac „iba“ okolo 300 g tuku (50-kilová žena menej a 100-kilový muž viac). Všetko ostatné navyše bude voda viazaná na soľ, glykogén alebo obsah zvyškov v čreve. Takže žiadna panika, ak vám hmotnosť kolíše vo väčšom rozpätí – rozhodne to nie je spôsobené iba tukom.

mega FAKT
Máte digitálnu váhu a robí vám aj analýzu zloženia tela. Fajn, ale berte tie čísla s rezervou. Bežná váha používa na meranie zloženia tela iba dve elektródy. Profesionálne zariadenia (v AKV používame japonskú značku Tanita) robia analýzu oveľa presnejšie pomocou 8 elektród. Čím je človek väčší, tým väčšie rozdiely pozorujeme medzi dvojbodovým a osembodovým meraním.

Knihu si môžete kúpiť priamo tu.

Máte naozaj spomalený metabolizmus?
Ak si myslíte, že máte spomalený metabolizmus, vieme Vám to v spolupráci s laboratóriom SportMed v Bratislave profesionálne a bezbolestne zmerať, vyhodnotiť a nájsť pre Vás optimálne riešenie. Obráťte sa na nás.