Sója a...

Odhad výskytu alergie na sójovú bielkovinu

Americký úrad pre potraviny a liečivá označil sójovú bielkovinu za jeden z hlavných alergénov. Avšak presné údaje o výskyte alergie na sójovú bielkovinu nie sú k dispozícii a nepriame dôkazy naznačujú, že alergia na sóju sa vyskytuje zriedkavejšie ako alergia na ostatné bežné potravinové alergény vrátane morských živočíchov, arašidov, orechov a rýb.

Potravinové alergie sa stávajú čoraz aktuálnejším problémom. Pravá alergia na sójovú bielkovinu zahŕňa u alergických osôb vznik špecifických IgE protilátok po požití sójového proteínu. Sójové bôby obsahujú niekoľko alergénnych bielkovín. Sójová alergia sprostredkovaná IgE môže byť za určitých okolností veľmi závažná, nakoľko prahová dávka bielkovín je nízka a preto je u zvlášť vnímavých osôb riziko vzniku anafylaktického šoku.

Sójové bôby sú kompetentnými autoritami považované za jeden z hlavných potravinových alergénov. Alergia na sóju sa najčastejšie vyskytuje u dojčiat a batoliat v dôsledku užívania dojčenských prípravkov vyrobených na báze sójovej bielkoviny. Mnoho dojčiat z alergie na sóju vyrastie a tak je jej prevalencia u dospelej populácie nízka.

Napriek všeobecne akceptovanému názoru, že sójové bôby sú v podstate alergénnou potravinou, neexistujú seriózne, vedecky podložené údaje o prevalencii alergie na sójovú bielkovinu v populácii. Avšak výskyt alergie na sójovú bielkovinu je možné stanoviť extrapoláciou existujúcich informácií. Pre presné stanovenie prevalencie alergie na sójovú bielkovinu je potrebné vziať do úvahy niekoľko dôležitých aspektov:

1. štúdie čo najširšej vzorky populácie
2. klinická demonštrácia negatívnych reakcií na sójové bôby prostredníctvom dvojito slepých a placebom kontrolovaných dietologických testov
3. klinická dokumentácia negatívnej reakcie sprostredkovanej IgE.

Literatúra referujúca o výskyte alergie na sóju bola podrobená prieskumu, no žiadna z uverejnených klinických štúdií nespĺňala vyššie uvedené kritériá. A tak musí byť prevalencia alergie na sóju stanovená na základe kritického preskúmania existujúcich štúdií.

V skutočnosti sa iba jedna štúdia pokúsila stanoviť výskyt alergie na sóju priamo vo vzorke bežnej dospelej populácie. Bjornson a kolektív zistili 2%-ný výskyt alergie na sóju medzi 1397 neselektovanými Švédmi vo veku od 20 do 44 rokov. Avšak diagnóza bola stanovená iba na základe vyšetrenia séra na prítomnosť imunoglobulínu špecifického pre sóju, z čoho vyplýva, že údaj o 2%-nej prevalencii je nadhodnotený, nakoľko žiadne potvrdenie negatívnych reakcií na sóju nebolo u sledovaných osôb realizované pri požití sóje. Je známe, že ľudia môžu mať v sére prítomný imunoglobulín špecifický pre danú potravinu, avšak bez klinických príznakov reakcie na danú potravinu, najmä v prípade strukovín a teda aj sóje. V iných štúdiách menej ako 10% pacientov s pozitívnymi hladinami IgE reagovali negatívne na slepé požitie alergénu. Tieto dve štúdie však nemôžu byť použité na stanovenie prevalencie alergie na sóju, pretože boli realizované na subpopulácii trpiacej potravinovou alergiou. Ak by sme predpokladali, že 10% švédskej populácie s IgE špecifickými na sóju by reagovalo pozitívne na priame podanie alergénu, potom by prevalencia alergie na sóju bola u dospelej populácia asi 0,2%-ná.

Klinické skúsenosti naznačujú, že alergia na sóju sa vyskytuje častejšie medzi dojčatami a malými deťmi než v dospelej populácii. Napr. prevalencia alergie na sóju medzi neselektovanými austrálskymi deťmi bola stanovená na 0,1 – 0,28% na základe extrapolačnej stratégie vyvinutej Hillom a spolu pracovníkmi. Najprv stanovili výskyt alergie na mlieko v skupine vysoko rizikových dojčiat (dedičná predispozícia na alergické ochorenia). Potom korelovali svoj odhad v rámci bežnej austrálskej populácie odhadom percenta dojčiat, ktoré sú považované za vysoko rizikové (19,3%). Ich odhad prevalencie alergie na mlieko medzi austrálskymi dojčatami bol 2%, čo je v súlade s výsledkami skôr publikovaných štúdií o výskyte mliečnej alergie v iných krajinách., ktoré boli vyhodnotené na experimentoch na bežnej populácie dojčiat. Výskyt alergie na sóju môže byť stanovený na základe prevalencie mliečnej alergie použijúc údaje o následnej incidencii alergie na sóju u dojčiat alergických na mlieko po podaní sójového dojčeneckého prípravku. Rozličné zdroje uvádzajú, že 5-14% dojčiat alergických na mlieko bude alergických aj na sóju. Atak je prevalencia alergie na sóju stanovená ako 2% x 5-14% alebo 0,1 – 0,28%.

Informácia od výrobcov dojčeneckých prípravkov môže potvrdiť vyššie uvedené odhady nakoľko dojčatám alergickým na mlieko sú často podávané práve sójové preparáty. Štúdia Cordla môže byť použitá ako potvrdenie odhadu Hilla, nakoľko poskytuje informácie o veľkom počte dojčiat alergických na mlieko, ktoré užívali sójové formuly. Cordle stanovil, že 26 dojčiat zo súboru 247 dojčiat alergických na mlieko(10,5%) neznášalo sójové formuly. Ak 10,5% dojčiat alergických na mlieko má alergiu na sóju, potom odhadom stanovená prevalencia sójovej alergie u dojčiat by bol 0,2% (2%x10,5%).

Je jasné, že tento prístup k stanoveniu prevalencie sójovej alergie má určité obmedzenia. Zakladá sa totiž na predpoklade, že iba u dojčiat alergických na mlieko na môže vyvinúť alergia na sóju. Avšak prinajmenšom u malých detí do dvoch rokov, ktoré sú kŕmené prevažne dojčeneckými formulami je tento predpoklad pravdivý pre prevažnú väčšinu prípadov.

Mnoho dojčiat alergických na sóju zo svojej alergie počas niekoľkých rokov vyrastie. Využitím prevalencie alergie na sóju u dojčiat je možne stanoviť výskyt alergie na sóju v celej populácii

V štúdiách realizovaných na malom počte dojčiat alergických na sóju sa zistilo, že 50-10% dojčiat začalo tolerovať sóju v priebehu 2-3 rokov. Je predpoklad, že vývoj tolerancie voči konzumácii sóje sa vyvíja podľa toho istého vzoru ako v prípade alergie na mlieko a vajcia, ktorá sa vyskytuje u väčšiny alergických dojčiat. Porovnanie niekoľkých štúdií: Eggleston odhaduje, že 70% detí, u ktorých sa vyvinie potravinová alergia do 3 rokov veku, z nej vyrastie v priebehu niekoľkých rokov. Väčšina týchto dojčiat je alergická na mlieko a vajcia, niektoré sú však alergické na sóju alebo pšenicu. V predošlom odstavci bol uvedený odhad alergie na sóju u dojčiat: 0,1-0,28%. Ak predpokladáme, že 70% týchto dojčiat zo svojej sójovej alergie vyrastie, odhadovaná prevalencia alergie na sóju v celkovej populácii by mohla byť 0,02 – 0,056%. Tento odhad je však založený na predpoklade, že všetky alergie na sóju sa začali v dojčeneckom veku. Hoci to nie je pravda, prevažná väčšina alergií na sóju sa vyskytuje v dojčeneckom veku. Pretože väčšina alergií na sóju sa vekom eliminuje, prevalencia alergie na sóju by mala byť väčšia medzi dojčatami ako v dospelej populácii. Jediná štúdia prevalencie alergie a sóju u dospelej populácie odhaduje výskyt na 0,2% medzi dospelými Švédmi, čo je viac, ako by sme usudzovali na základe logiky.

Napriek pretrvávajúcim nejasnostiam, výskyt alergie na sóju v bežnej populácii nie je pravdepodobne vyššia ako 0,2% a v rámci USA by mohla byť na úrovni 0,1% (290 – 580000 ľudí). V porovnaní s výskytom iných potravinových alergií: kôrovce (1,9%, arašidy (0,6%), orechy (0,5) a ryby (0,4%) je sójová alergia nižšia.

United Soybean Board

http://www.unitedsoybean.org/