| Sny nech ostanú snami... |
|
Už sa to stane. Už! Ako keby sme to ani neboli my, ocitáme sa uprostred deja, ktorému by sme sa radšej na míle vyhli. Teraz to je však príjemné. Aké čudné výplody! Celí zhrození sa prebúdzame zo sna, ktorý bol taký "hriešny". Ako je to vôbec možné? Ako sa mi to len mohlo snívať? Čo moja morálka? Bude to s ňou naozaj asi bledé. Celý deň potom chodíme nešťastní, premýšľame nad "hroznými" dôsledkami nášho sna. Čo sa to vlastne stalo? Psychológovia tvrdia, že to, čím disponujeme ako ľudia, teda náš rozum, logika, morálne zábrany a postoje získané výchovou sú v spánku "vyradené" z činnosti. A tak sa stáva, že naše sny sú často časovo a priestorovo nesúvisiace, fantastické, nereálne. Snívajú sa nám aj veci, na ktoré by sme nikdy v bdelom stave ani nepomysleli. (To je dôvodom, prečo sny nemožno spoľahlivo "vykladať" a dôkazom toho, že svojvoľné ľudské pokusy o takéto výklady stoja na pochybných základoch.) Inými slovami: môže sa mi snívať sen, ktorý by som najradšej skryl "do hlbín mora" a nemusí to znamenať, že takýto sen je prejavom mojej slabosti a "hriešnosti", pre ktorú sa musím bičovať k "lepšiemu kresťanskému snívaniu". Chybu možno robím práve vtedy, keď sa snom zaoberám neúmerne dlho a venujem mu dostatočne veľkú pozornosť na to, aby bol jeho význam a obsah prenesený do vedomia, kde vyvolá alebo pocit viny alebo predstavuje skutočné pokušenie. Isté psychologické smery (najmä S. Freud) prikladajú snom veľký diagnostický význam, pretože sa podľa ich názoru vzťahujú k našim úzkostiam, prianiam, intímnym pocitom a problémom. To je však oblasť medicíny, kde sa dokáže úspešne pohybovať len skúsený psychológ. Aké jednoduché to majú tí, čo nikdy nesnívajú! Môžem vás ubezpečiť, že takí ľudia nie sú. Sníva sa každému. Sú len ľudia, ktorí si sen dokážu vybaviť a takí, ktorí si na sen nedokážu spomenúť. Tvárme sa teda, že si na tie nepríjemné nevieme ani spomenúť.
|