Vyrábajú to, čo ľudia kupujú

12. apríl 2006 · Spotrebiteľ 1/2006

Výkonný riaditeľ Slovenského zväzu spracovateľov mäsa VILIAM POHLY sa nedávno pre istý slovenský denník vyslovil, že „spotrebiteľ by sa mal zamyslieť, čo si za tzv. nízku cenu vo výrobku kupuje, či je to ešte mäso, alebo nejaký druh ochutenej, zafarbenej emulzie, ktorá sa z diaľky podobá na salámu“. Požiadali sme ho, aby nám k tejto téme, ktorej sa venujeme aj na vedľajšej strane, povedal ešte zopár informácií.

Ako je to s mäsovými náhradami, ktoré naši občania konzumujú? Je to fenomén posledných rokov alebo trvalá záležitosť?
Podľa môjho odhadu stúpol za posledných desať rokov podiel lacných salám a párkov na slovenskom trhu z približne 30 na dnešných 50 až 60 percent. Je to značný nárast, ktorý súvisí najmä s nízkou kúpyschopnosťou obyvateľstva požadujúceho lacnejšie výrobky. Treba tiež povedať, že v posledných rokoch, keď sa na Slovensku ako huby po daždi začali zjavovať predajne zahraničných obchodných reťazcov, sa tento trend rozšíril. Spomínané výrobky sú zdraviu neškodné, no obsahujú len malú časť mäsovej zložky. Zodpovedá však miere vyhovujúcej kritériám Potravinového kódexu SR.

Spomínate príchod obchodných reťazcov. Ako ovplyvnil nárast výroby lacnejších mäsových (ak sa to tak ešte dá nazvať) výrobkov?
Za posledné roky sem prišlo viac reťazcov, ako by bolo na naše pomery adekvátne. Od politikov dostali zelenú a začalo sa stavať bez ohľadu na hustotu obyvateľstva. Teraz na tvrdý konkurenčný boj medzi reťazcami doplácajú výrobcovia potravín. Reťazce pochopili, že pri zvyšovaní životných nákladov sa spotrebiteľ snaží kupovať lacnejší tovar vrátane potravín. Preto sa mu snažia ponúkať čo najlacnejšie výrobky a tento tlak prenášajú na spracovateľov mäsa. Musíme aj proti svojej vôli robiť náhrady mäsa do výrobkov tak, aby sme vyhoveli cenovým reláciám. Odberateľ z reťazca pri objednávke tovaru nedáva dôraz na jeho skutočnú kvalitu, nevraví, aký obsah mäsa tam chce, ale akú by mal mať tovar cenu.

Mimochodom, hovoria vám niečo výrazy ako „masírka“ a „separátor“?
Tieto strojné zariadenia a technológie sa, samozrejme, dajú na Slovensku kúpiť. Nástrek soľného láku do mäsa môže zvýšiť výťažnosť výrobku a jeho šťavnatosť, čím môže dôjsť k poklesu ceny. Je rozdiel, či si kúpite šunku za sto, alebo dvesto korún. Výrobky sú pritom bezpečné, len je tam menej hodnotných živočíšnych bielkovín. Pokiaľ ide o hydinové separované mäso, to patrí k najlacnejšej surovine. Z hydiny sa väčšinou zoberú ušľachtilé časti, ako sú stehná a prsia, a separátor oddelí z trupov kosti od chrupiek, pridá sa mäso, čo tam zostalo, a vyrobí sa pasta, ktorá sa používa do mäkkých mäsových výrobkov ako náhrada kvalitnejšieho mäsa. Nie je to nič nekalé ani zdraviu škodlivé, je to totálne lacná surovina, ktorá sa nedá inak získať. Je v tom trochu rizika, lebo keď sa používa vyšší tlak v strojoch, tak je tam pre tie malé kostičky o niečo zvýšený obsah vápnika.

Používajú sa tieto separáty a technológie aj v zahraničí?
Isteže, no viac v nových štátoch únie. U nás patria medzi vybrané mäsové výrobky aj spišské párky, v ktorých je zakázané používať separované mäso z hydiny, alebo hociktorých iných zvierat. Na náš trh sa však dostali výrobky z Česka pod názvom Spišské párky, kde sa použilo 20 percent separovaného mäsa z hydiny. Predávajú sa za 99 korún a naše kvalitnejšie, ktoré dodržujú normu, stoja 150 korún… Pritom Česi majú podobnú legislatívu, ktorá zakazuje používať separované mäso do spišských párkov. Dali sme výrobok Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR (ŠVPS), aby ho stiahli z obehu, a došiel nám od nich list, že nevedia, čo s tým robiť. Čakajú vraj na vyjadrenie ministra, ako postupovať pri stiahnutí mäsa zahraničného výrobcu, hoci vedia, že bola porušená naša aj česká legislatíva.

Máte veľké problémy so zahraničnou konkurenciou? Nevytlačí našich výrobcov zo slovenského trhu?
My sme síce spoločne v našom zväze, no zároveň sme jeden druhému na Slovensku konkurenti a každý chce zarobiť. Istý reťazec tu pravidelne vypisuje cenové tendre, ktoré sa niektorí výrobcovia snažia podliezť, a od tých tendrov sa vyvíjajú aj ceny ostatných obchodných reťazcov. My sa tlaku musíme podriadiť, lebo ak to neurobíme, tak urobia to firmy z iných štátov EÚ a tie výrobky sa sem dovezú, aj keď môžu mať problémy s trvanlivosťou.

Nesnažia sa vám reťazce vnucovať mäso pred koncom záruky či po záruke naspäť, ako to niekde robia pekárom s ich tovarom? Viete, aké podvody sa s nepredaným mäsom robia?
Kódex nám výslovne zakazuje, aby sme výrobky, ktoré boli už raz uvedené do obehu, zobrali späť do výroby. Obchodník nesie tiež riziko. Ak objednal priveľa tovaru, musí znížiť cenu a dopredať ho, ale kým je ešte v lehote spotreby. Pokiaľ ide o podvody s nepredaným mäsom, treba sa spýtať skôr veterinárov, no vzhľadom na to, čo kontroly nachádzajú, sú praktiky reťazcov, ktoré ste mi spomínali, pravdepodobné.

Podpredseda Predstavenstva COOP Jednota Slovensko Martin Katriak sa však nedávno pre Hospodárske noviny vyjadril, že tieto praktiky sa môžu diať len s vedomím alebo dokonca s nariadením stredného manažmentu, lebo predavač či mäsiar si niečo také, pre obavy z prísnych postihov, sám nedovolí…
To nemôžem komentovať…

Čo by ste na záver za spracovateľov mäsa odkázali slovenským spotrebiteľom?
Radi by sme ich upozornili na to, že ak chcú jesť kvalitné výrobky, nech si pozorne prečítajú ich zloženie. Na každej etikete je napísané, koľko ktorej zložky výrobok obsahuje, takže ak si kúpia párky za 50 korún, môžu očakávať, že tam bude len päť či desať percent mäsa. Stále platí, že náš zákazník je náš pán, takže čo budú ľudia kupovať, to musíme vyrábať, inak neprežijeme.

Tibor Mrocek
Zdroj: Spotrebiteľský inštitút

http://www.consuminstit.sk/casopis/75/vyrabaju-to-co-ludia-kupuju