Nadmerné užívanie antibiotík spôsobuje rezistenciu baktérií

Až nedávny výskum priniesol dôležité dôkazy o tom, že nadmerné užívanie antibiotík skutočne zvyšuje odolnosť baktérií voči týmto liekom, a to aj napriek tomu, že vedci boli o tejto skutočnosti už dlhé roky presvedčení.

„Mnoho štúdií preukázalo vzájomnú závislosť užívania antibiotík a vzniku rezistencie voči nim,“ povedal Dr. Herman Goossens, vedúci autorského kolektívu, ktorý štúdiu publikoval v prestížnom časopise The Lancet 10. februára 2007. „Avšak všetky tie štúdie sú postavené na nepriamych dôkazoch.  Doteraz nebol uskutočnený výskum na princípe dvojitého slepého sledovania, ktorý zahŕňa aj využitie placeba (neúčinnej látky podávanej namiesto liečiva). Náš výskum ako prvý priamo dokázal, že užívanie antibiotík spôsobuje odolnosť baktérií voči nim,“ povedal.

Výskum uskutočnili v Belgicku, v Univerzitnej nemocnici v Antverpách, kde Goossens pôsobí ako profesor mikrobiológie. Výskumný proces preukázal, že „nesmierny účinok antibiotík na bežnú flóru (mikróby) trvá minimálne po dobu šiestich mesiacov“, povedal Goossens. Taktiež sa zistilo, že rôzne antibiotiká rovnakej skupiny môžu mať na mikróby až pozoruhodne odlišné účinky.

Výskum spočíval v tom, že dve skupiny zdravých dobrovoľníkov dostávali buď azithromycín, alebo clarithromycín, liečivá patriace do skupiny makrolidových antibiotík, kým tretia skupina dostávala placebo. Vedci pravidelne testovali vzorky baktérií z rodu streptokokov získané od ľudí z týchto troch skupín, aby zistili, či sa u nich vytvára odolnosť voči makrolidovým antibiotikám.

V súlade s predpokladom sa hladiny odolnosti zvýšili u tých dvoch skupín, ktoré užívali antibiotiká – v prípade clarithromycínu to bolo o 50 % po ôsmych dňoch a v prípade azithromycínu to bolo až o viac ako 53 % po štyroch dňoch. U ľudí, ktorí brali placebo, k žiadnemu nárastu v odolnosti baktérií voči antibiotikám nedošlo.

Azithromycín síce z krátkodobého hľadiska viedol k mierne vyššiemu nárastu rezistencie, avšak užívanie clarithromycínu umožňovalo prežitie práve tých baktérií, ktoré sú nositeľmi génu erm(B) spôsobujúceho vysokú odolnosť voči makrolidovým antibiotikám.

Oba lieky zároveň ovplyvnili aj kolónie neškodných baktérií normálne sa vyskytujúcich v ústach, pričom tento efekt bol stále badateľný aj po 180 dňoch.

„Iné štúdie preukázali, že baktérie sú schopné navzájom si odovzdávať gény vytvárajúce odolnosť voči antibiotikám,“ poznamenal Goossens.  „Môžu sa tak postupne zmeniť na baktérie spôsobujúce infekcie uší alebo dýchacích ciest, ktoré sa potom veľmi ťažko liečia.“

Dôležitým odkazom tejto štúdie je podľa výskumníkov práve to, čo odborníci už dlhé roky zdôrazňovali: „Lekári by pri predpisovaní antibiotík mali brať ohľad aj na ohromujúce ekologické dosahy, ktoré tieto liečivá so sebou nesporne nesú.“  Avšak aj existencia výrazných rozdielov v zákonitostiach získavania rezistencie medzi dvoma antibiotikami rovnakej skupiny si vyžaduje hlbší výskum.

Táto štúdia vyplnila dôležitú medzeru v poznaní, povedala Dr. Stephanie Dancerová, špecialistka na mikrobiológiu zo škótskej nemocnice Southern General Hospital v Glasgowe.  V spomínanom časopise k tejto štúdii napísala aj redaktorský úvodník.

„Mikrobiológovia to už beztak vedeli, ale napriek tomu je veľmi užitočné  vidieť priame dôkazy,“ povedala Dancerová.  „Je to presne to, čo sme potrebovali.“  „Som skutočne presvedčená, podobne ako moji kolegovia, že účinné antibiotiká sa nám začínajú pomaly, ale iste míňať,“ tvrdí Dancerová.  „Táto štúdia je unikátna v tom, že poskytuje konkrétne dôkazy podopierajúce všetko, čo sme doteraz predpokladali.“

agentúrna správa HealthDay, 8. februára 2007
preklad: Ambulancia klinickej výživy