Ak predpokladáme nejakú súvisloť mezi spotrebou určitej potravinami a prejavmi alergie, potom vynechanie podozrivej potraviny na určitú dobu a jej prípadné opätovné zaradenie do jedálneho lístka je najjednoduchším spôsobom zistenia súvislosti medzi vznikom ťažkostí a požitím alergizujúcej potraviny. Mimochodom, o Hippokratovi sa traduje, že si všimol, že niektorí pacienti  ochoreli po podani určitej potraviny, kým iní nie. Upozorňoval lekárov, aby sledovali pacientov citlivých na určité potraviny a rizikové potraviny z ich stravy vylúčili. Tento princíp liečby – “stopovanie” súvislostí – potravinových alergií je základom liečby aj dnes.

Problém praxe je však v tom, že to nie je také jednoduché. Väčšina ľudí s potravinovými alergiami je precitlivelá už na veľký počet alergénov, niektoré príznaky len napodobňujú alergické prejavy, mnohé potravinové alergény sú podobné svojou štruktúrou a vyvíjajú sa tzv. skrížené alergie. (Jeden alergén vyvolá reakciu organizmu aj proti látke inej, ale štrukturálne podobnej - napr. ľudia alergickí na peľ lipy, môžu byť zároveň alergickí na zeler.) Okrem toho len málo potravinárskych výrobkov nesie na obale presné označenie zloženia, na základe ktorého by sa alergik mohol vyhnúť kontaktu s alergénom. Existujú desiatky potravinových aditív, ktoré predstavujú číhajúcu skupinu silných alergénov a podľa európskych noriem sa musí ich obsah udávať na obale pod známym označením (kódy E).

Tu nájdete stanovisko AKV k používaniu potravinových aditív – tzv. Éčiek.

upravené marec, 2007