(Úryvok z knihy Dr. Bukovského Plán B: 30-dňový manuál zdravého
chudnutia.)
Toto je otázka, ktorá prichádza od našich klientov vtedy, keď si začnú uvedomovať, ako často jedia kvôli svojim emóciám = „mám na niečo chuť!“ Áno, jedlo má obrovskú moc: zvedie nás aj vo chvíli, keď ho v skutočnosti vôbec nepotrebujeme. Spôsobí nám príval pozitívnych pocitov, ale už o chvíľu nás opúšťa a zanecháva nás našim výčitkám a pocitom hanby. Prečo je ten „hojivý“ účinok veterníkov, čipsov alebo čokolády len dočasný – a zvyčajne taký krátky?
- Pretože jedlo vyvoláva emočné uvoľnenie a pôžitok iba vtedy, ak zjeme určitú, pomerne presne vymedzenú dávku – ak ju prekročíme, z radosti sa stáva hanba, z pôžitku je ťažoba. Predávkovať sa pôžitkom je veľmi ľahké: „Je mi dobre, dám si ešte, aby mi bolo ešte lepšie.“ – v tejto chvíli nevidíme a nepočujeme to tisícročné klamstvo, hoci sme ho zažili už toľkokrát. Ak vám jeden čokoládový cukrík urobí dobre, je také ľudské dať si ešte ďalší a ďalší a ďalší... ups!
- Pretože, ak je príčinou jedenia emočný stav, jedlo túto emóciu nevyrieši. § Tak ako ju nevyrieši ani alkohol, drogy alebo sebapoškodzovanie. § Jedlo dokáže emócie iba potlačiť alebo utíšiť. § Tak ako dokáže „piškótka v ruke“ na chvíľu utíšiť dieťa, ktoré má plno v plienkach. A potom? Potom sa tá istá emócia (rovnako ako plná plienka) prirúti späť ešte silnejšia – a pridajú sa k nej aj výčitky z predchádzajúceho jedenia.
- Pretože niekedy je medzi pôžitkom z jedla a následkami z jedla určitý odstup: práve teraz je vám z kombinácie „majonézový šalát-rezeň-laskonka“ tak úúúžasne, ale už o 2 hodiny máte brucho nafúknuté ako balón a silné, bolestivé kŕče.
Prípad z AKV
Jeden náš klient mal takú brutálnu alergiu na mliečne výrobky, že ho už pohár mlieka alebo trochu tvarohu v štrúdli vyradilo z bežného života na pol dňa. Mal poriadnu motiváciu vyhýbať sa im. Keď však dva-, trikrát za týždeň dostal „chuť na pizzu“, za nič na svete ju nedokázal zjesť bez poriadnej dávky syra, hoci veľmi dobre vedel, čo ho čaká. (Tabletky proti histamínu odmietal, lebo celkom múdro tvrdil, že potlačia len vonkajšie prejavy alergie.) Keď postupne objavil a pochopil „emočné kúzlo“ syrovej pizze pred sebou, to kúzlo stratilo svoje kúzlo – pizzu so syrom jedáva už len párkrát do roka, chutí mu aj tá bez syra.
P. S.: Jedlo sa tvári ako liečiteľ duše. Dobrý psychoterapeut však: • nevyvoláva pocity hanby • neponúka krátkodobé riešenia • nevyvoláva závislosť • a usiluje sa svojho klienta naučiť sebestačnosti. Jedlo je veľmi neúspešný liečiteľ duše!
(z knihy Igor Bukovský: Plán B)