Včera sa v mojom pracovnom dni zbehlo akosi podozrivo veľa „ketózy“. Dobrý dôvod podeliť sa o to.

• Najprv prišiel (už asi desiaty) mail s otázkou: „Je pravda, čo píše o ketóze a tukovej metabolickej mašinérií pán Zlatoš?“. ♦ Neviem to zodpovedne posúdiť. Netuším ani, čo sa myslí tou "tukovou metabolickou mašinériou", pretože fyziológia človeka nič také nepozná. Musím sa priznať, že ma zatiaľ nebaví (ani na to nemám čas) čítať texty plné gramatických, štylistických aj faktických chýb (napríklad si vytrvalo pletie bazálny metabolizmus, BMR s pokojovým metabolizmom, RMR, či podkožný tuk s celkovým telesným tukom a pod.). Tieto články sú navyše na môj vkus príliš často ilustrované fotografiami a videami spoteného mužského tela a tiež pričasto argumentované ad ignorantium (= spoliehanie sa na to, že čitateľ si nebude overovať tvrdenia predkladané autorom, pretože bude ohúrený množstvom cudzích slov a prvoplánovou logikou). Nedôverujem textom, ktoré sú preplnené hyperlinkami na iné stránky a články (samozrejme, hlavne v anglickom jazyku). Napríklad v článku "Odmerajte flexibilitu svojho metabolizmu" som využil niekoľko odkazov na zdrojové informácie, na ktoré sa autor odvoláva a zistil som toto: vo väčšine prípadov ide o texty, ktoré (po anglicky) len okrajovo súvisia (v niektorých prípadoch dokonca vôbec!) s tým, čo v článku po slovensky tvrdí autor. Ak si to situácia vyžiada, nevylučujem v budúcnosti detailnú analýzu článkov o výžive a zdraví zo stránky www.vladozlatos.com, ale momentálne som toho názoru, že autor sa rozhodol pre svoj súkromný experiment (sám kdesi priznáva že to trvá iba asi 3 roky). Ide o pomerne závažný experiment so stravou, metabolizmom a „svalovými vláknami rôznych typov“ a tento experiment vydáva za „najnovšie vedecké objavy“. Navyše, má odvahu povzbudzovať do takéhoto experimentu aj ďalších ľudí s tvrdením, že im predkladá „vedecké fakty“. Podľa môjho názoru, jeho teórie o „metabolickej mašinérií“ nie sú dostatočne podložené dlhodobým výskumom; zdroje, na ktoré sa odvoláva, sú prinajmenšom extravagantné až pochybné; vzdelanie nadobudol na pedagogickej (nie lekárskej) fakulte a čo je najhoršie: za svoje verejné konanie a snahu ovplyvňovať zdravie iných ľudí nenesie žiadnu právnu zodpovednosť. Najmä toto je fakt, ktorý by si mali uvedomiť všetci, ktorí ho v tom experimente nasledujú, alebo o tom rozmýšľajú.
   
•  Potom prišla 28-ročná klientka: „Nedarí sa mi schudnúť! Skúsila som už všetko, čo sa dá. Myslím, že mám z toho totálne rozbitý metabolizmus. Minulý rok som bola 9 mesiacov pod dohľadom osobného trénera na ketogénnej diéte a k tomu každý deň hodinu a pol vo fitku – a nič! Som totálne zúfalá!“ ♦ Ale prečo Iveta nechudne? Veď podľa teórie „ketogénnej mašiny na spaľovanie tukov“ sa stravuje ideálne: ♦ podiel tukov na jej kalorickom príjme je až 180 % odporúčanej dávky ♦ príjem bielkovín má o 20 % vyšší ako je pre ňu vhodné, k tomu ešte denne konzumuje proteínové tyčinky a pije proteínový nápoj – ďalších asi 40 g bielkovín za deň naviac = spolu takmer 200 % odporúčanej dennej dávky! ♦ sacharidy v strave má na úrovni ledva 20 % odporúčanej dávky ♦ a jej maličké raňajky tvoria iba asi desatinu denného kalorického príjmu, kým megavečera viac ako 60 % – takže internetoví „ketóni“ a obhajcovia teórie „žiadne raňajky a silná večera“ by mali byť nadšení! Iveta je nadšená už asi menej, pretože nič neschudla ani po 9 mesiacoch takéhoto režimu (a k tomu je ako zdravotná sestra takmer celý deň na nohách!). Zázraky naozaj nedokážem, ale keď som videl, aká je nešťastná, súhlasil som, že spoločne skúsime dať jej organizmus v priebehu nasledujúceho roka do poriadku. Držte nám palce.
   
• Nakoniec prišla 55-ročná pani: „Diétujem od svojich 18 rokov. Mám nadváhu asi 15 kíl, vážne zdravotné problémy, užívam lieky na cholesterol, krvný tlak a iné diagnózy. Vlani som podľahla lákavým sľubom ketogénnej diéty a 4 mesiace som si na stránke ketodiet.sk objednávala kompletnú stravu. Schudla som, áno, skoro 10 kíl, ale musela som s tým prestať, pretože moju lekárku aj mňa vydesili výsledky krvných vyšetrení. Lieky mi takmer 10 rokov udržiavali cholesterol pod hodnotou 5 a triacylglyceroly pod 2. Lieky som, samozrejme, užívala aj počas ketogénnej diéty, ale napriek tomu mi cholesterol pri ketogénnej diéte vyskočil na 10! a triacylglyceroly na 16! V živote som také vysoké hodnoty nemala! Odvtedy som znovu pribrala, ale aspoň mi tie tuky zišli zase dolu.“

Nemám v úmysle vydávať dva klinické prípady za vedeckú štúdiu, ale takéto situácie v AKV rozhodne nie sú nič výnimočné. Premýšľajúcemu človeku prinajmenšom dajú poriadneho „chrobáka do hlavy“. Možno vám bude k tomu premýšľaniu užitočný aj krátky úryvok z mojej novej knihy Plán B:

Ketóza – schudnem alebo nie?

•  „Kamaráti z fitka nabehli na ketogénnu diétu a sú úplne zbláznení. Čo to je?“

Zložitá vec, ale zjednodušene: škrtnete v strave (podľa možností všetky!) sacharidy a naložíte si ešte viac tuku a bielkovín ako doteraz – cieľom je, aby ste sa o nejaký čas ocitli v metabolickom stave, v akom sa nachádza neliečený cukrovkár.

•   „A to nie je nebezpečné?“

Povedzme to takto: zdravé telo sa s tým dokáže nejaký čas vysporiadať. Propagátori ketózy však majú k dispozícií iba výsledky krátkodobých sledovaní: ak sú ľudia sledovaní v ketóze napríklad 24 týždňov, rozhodne to nie sú údaje, na ktorých je možné založiť trvalú, celoživotnú úpravu stravy. Ak vám ukážem, že viem na kanoe splaviť Hron, vybrali by ste sa so mnou na tom kanoe aj do Ameriky?

•  „Ale tí chalani naozaj chudnú!“

A nepochybujem, že veľmi rýchlo. Ako vždy na začiatku, vlastne ešte viac: telo rýchlo stratí glykogén a s ním veľa vody a potrebnú glukózu si začne vyrábať zo svalových bielkovín = svaly síce vyzerajú trochu pateticky, ale za týždeň máte aj o 4 kilá menej. Voilá! Čo ďalej? Internet tvrdí, že sa z vás postupne stane „stroj na spaľovanie tuku“. A keď sa to nestane (je to menej ako 50 : 50!), uvedú vám zoznam vecí, ktoré ešte robíte zle. Snažíte sa, aj tak to nejde – „oni“ však stále nájdu niečo, čo robíte zle. Až nakoniec tí „poradcovia“ stratia trpezlivosť, aj pôdu pod nohami. Mali sme už také prípady.

•  „Má ketóza pri chudnutí skutočne pozitívny efekt?“

Je to veľmi pochybné. Ani Dr. Attia, blízky spolupracovník Garyho Taubesa (novinár a najpopulárnejší americký bojovník proti všetkým sacharidom v strave) nemôže poprieť fakty: „Táto otázka nebola doteraz spoľahlivo preskúmaná... Seriózny výskum bude k dispozícii najskôr až o pár rokov.“ Nadšenci ketózy nám napriek tomu odkazujú: „Ešte síce nevieme, či má ketóza pri chudnutí vôbec nejaký efekt, ale blbec je ten, kto tomu neverí!“

•   „Oni ale fakt chudnú!“

Tzv. „rýchlym spaľovačom“ veľmi pomôže, ak vylúčia zo stravy bielu múku, bielu ryžu a nadmerné dávky cukru. Ale toto opatrenie pomáha všetkým ľuďom, aj bez extrémnej diéty. „Pomalým spaľovačom“ môže ketogénna diéta urobiť skôr problém. Stále však nemáme vyriešenú otázku, „A čo potom?“

•  „Prečo ju treba riešiť?“

Pretože na ketogénnej diéte nemôžete ostať natrvalo. Je to predsa iba záložná forma metabolizmu. Má svoje riziká: napríklad, deficit vitamínov, minerálov a vlákniny (= zápcha), strata svalov (= spomalenie metabolizmu), odvápňovanie kostí, preťažovanie obličiek a pod. Najmä však nepoznám človeka, ktorý by na takej strave preukázateľne vydržal dlhšie ako pár mesiacov. Verte mi: je veľmi ťažké schudnúť po čínsky (= jedna diéta) a potom žiť po fínsky (= iná diéta).

•  „Je ketóza k chudnutiu nevyhnutná?“

Rozhodne nie.


PS: Dostávame aj vaše maily s otázkou, čo si myslím o knihe dr. Davida Perlmuttera “Pšeničný mozog”. Kúpil som si túto knihu už v roku 2013 (originál “Grain Brain”), ale nedočítal som ju z podobných dôvodov ako uvádzam v tomto článku. Ku knihe sa teraz teda vrátim a v najbližších dňoch napíšem svoj názor.

Igor Bukovský
lekár, Ambulancia klinickej výživy
www.akv.sk
 

AKV uverejnila 9.1.2015