Tak sa 24.augusta 2014 zase zjavil na TechSME.sk článok na tému výživa a zdravie – a zase to je poriadny úlet: Čo možno neviete: Raňajky nie sú najdôležitejšie jedlo dňa.

Tomáš Prokopčák zrejme rád velí do boja proti tomu, čo on sám považuje za mýtus. Na to by však musel mať inú výbavu.

Prvú citovanú štúdiu poznám, ale nečítal som ostatné zdroje, ktoré sú v článku citované, lebo nemám čas. Ale ani nemusím. Autor má napísať článok tak, aby človek nebol nevyhnutne odkázaný na overovanie údajov. Na základe toho, čo uvádzam nižšie, je podľa môjho názoru zrejmé, že text neposkytuje čitateľom nezaujaté, kompetentné a dôveryhodné informácie. Či autor používa nekompetentné zdroje, alebo ich len nekompetentne interpretuje, nemusím posudzovať ja, ale jeho zamestnávateľ.

Toto sú moje výhrady k článku pána Prokopčáka.

• „Mali by sme povinne raňajkovať? Veda ukazuje, že to je len ďalšie, nevýnimočné jedlo počas dňa.“ (Zvýraznenie v texte je moje.)

Kto kedy povedal, že raňajky sú povinné? Dajte mi vedieť, prosím. Ale, áno, raňajky sú v mnohých ohľadoch veľmi výnimočné jedlo, bez ohľadu na to, čo si o tom myslí pán Prokopčák a ním vybrané informačné zdroje.

•  „Vlastne, jediným rozdielom bolo, že raňajkujúci ľudia – vcelku logicky – sa ráno viac pohybujú. V priemere tak ráno spálili o päťsto kalórií viac ako tí, ktorí neraňajkovali.“

Pán Prokopčák evidentne nikdy nestál na bežiacom páse, ba ani len nedržal v rukách tabuľky kalorického výdaja pri fyzickej aktivite. Inak by predsa nemohol napísať takýto nezmysel. Neverím! Spáliť 500 kalórií pre mňa (88 kg) znamená pomerne rýchlou chôdzou (6 km/hod) kráčať do kopca celú jednu hodinu! Pre ženu menšej hmotnosti je to ešte väčšia práca. Toto sa dá spáliť „pohybom pri raňajkách“? Prosím?

A ako si Tomáš Prokopčák predstavuje ten „logický pohyb“ ľudí, ktorí raňajkujú? Chystajú si raňajky v olovených miskách s oloveným príborom? Alebo majú byt na prízemí, špajzu na 12. poschodí a čučoriedky do kaše si nosia po jednej? „Ľudia, ktorí raňajkujú sa viac pohybujú a preto spália o 500 kalórií viac“ – a tento človek chce boriť paradigmy!

A teraz to najdôležitejšie: pán Prokopčák podľa môjho názoru netuší ani to, koľko tých 500 kalórií vlastne predstavuje v dennej energetickej bilancii dospelého človeka. Závisí to od pohlavia, veku a hmotnosti, ale 500 kalórií je zhruba 15 – 25 % celodenného výdaja energie človeka z bežnej populácie. Čo by niektorí ľudia dali za to, keby každý deň spálili naviac 500 kalórií! Uf! Ak by ste to dokázali každý deň, tak za rok dáte dolu asi 20 kíl telesného tuku!
Raňajkami sa dá spáliť o 500 kalórií viac ako bez raňajok? Hor sa na raňajky!

• „Už minulý rok vznikla rozsiahla metaanalýza, ktorá ukázala, že vplyv raňajok na obezitu je... nuž, bez vedeckých dôkazov...“ (Zvýraznenie v texte je moje.)

Toto tvrdenie je názorná ukážka osobnej zaujatosti Tomáša Prokopčáka. Poznám spomínanú metaanalýzu, ale tam sa píše niečo úplne iné: „The belief in the PEBO exceeds the strength of scientific evidence.“ = „Presvedčenie o predpokladanom efekte raňajok na chudnutie prekračuje hranice vedeckých dôkazov.“ Teda nie, že „...vplyv raňajok na obezitu je bez vedeckých dôkazov...“ ako tvrdí pán Prokopčák, ale „..presvedčenie o predpokladanom účinku raňajok prekračuje hranice vedeckých dôkazov.“ Človeku sa až nechce veriť, že by pán Prokopčák ako absolvent Filozofickej fakulty a „špecialista na filozofiu vedy“ nechápal rozdiel oboch formulácií. Navyše, by mu malo byť jasné, že ak niečo „prekračuje hranice vedeckých dôkazov“, vždy ide iba o záver, ktorý platí o súčasne dostupných vedeckých poznatkoch, resp. dostupných v časoch analýz. Preto nižšie prikladám – aspoň na ilustráciu – jeden nový vedecký dôkaz.

• „Aby sme ale zostali fér, tak podľa The Atlantic jestvuje aspoň jeden výskum hovoriaci v prospech raňajkovania. Raňajky totiž pravdepodobne významne znižujú riziko (koronárnych) srdcových problémov“ (Zvýraznenie v texte je moje.)

Až takmer v poslednej vete svojho ťaženia proti raňajkám nemohol autor obísť takú „maličkosť“ ako je „významné zníženie rizika srdcových problémov“. (Zvýraznenie je moje.) Veď kardiovaskulárne ochorenia sú v príčinách úmrtnosti – nuž, iba prvé! Ak kvalitné raňajky významne znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení a ak redakcii TechSME.sk ide o objektívne informácie a podporu zdravia, nemal mať náhodou článok, povedzme, takýto nadpis „Raňajky sú pre vaše srdce naďalej dôležité a výnimočné jedlo dňa“ – ale to by sa potom asi nedostal na prvé miesto v čítanosti, všakže?

A ešte čosi dôležité: podľa môjho názoru (ale v tejto chvíli už pripúšťam aj svoju zaujatosť ) by mal človek, ktorý sa štylizuje do úlohy „boriča mýtov“ venovať svojmu textu a narábaniu so slovami naozaj veľkú pozornosť. Pán Prokopčák, zdá sa, nedržal v rukách nielen tabuľky kalorického výdaja, ale ani slovník cudzích slov. Inak by predsa nemohol tvrdiť, že „koronárny“ je „srdcový“. Koronárna artéria je síce v srdci, ale po slovensky je to „venčitá tepna“, nie „srdcová“ tepna. Presne takto to vyzerá, keď texty o zdraví chce písať človek, ktorý nemá medicínske vzdelanie. (A jeho spojenie „srdcové problémy“ tiež skôr vyvoláva asociáciu „zničenej valentínskej noci“, než „ochorení srdca“.)

A teraz moje vyjadrenie k téme, či raňajky sú alebo nie sú dôležité:

Fakt, že raňajky podporujú mentálnu výkonnosť u detí aj dospelých patrí už roky k učebnicovým údajom – vyvrátiť tento fakt naozaj nebude jednoduché.

A fakt, že raňajky podporujú metabolizmus rôznymi mechanizmami (pravdepodobne aj aktiváciou génov zodpovedných za metabolizmus) je tiež viac-menej nespochybniteľný. Posledné dva-tri roky priniesli na túto tému zaujímavé informácie. Napríklad veľmi elegantný výskum publikovaný v máji 2014 (J Am Coll Nutrition): dr. Mauro Lombardo s kolegami z Rímskej univerzity 3 mesiace sledoval 42 ľudí stredného veku, ktorým nastavili redukčnú diétu overenú individuálnym meraním kalorického výdaja. Všetci sledovaní ľudia jedli to isté (rovnaké zloženie a rovnaké kalórie), lenže jedna skupina mala počas dňa väčší kalorický príjem ráno a na obed, kým druhá skupina mala najväčší kalorický príjem večer.

Čo sa stalo po 3 mesiacoch? Schudli všetci? Jasné, veď mali prísnu individuálne sledovanú redukčnú diétu! Lenže pozrite si túto malú tabuľku:

Ak nemáte čas, toto je zhrnutie: ľudia, ktorí konzumovali výdatné raňajky schudli za 3 mesiace o 1,7 kg = 26 % viac (oproti ľuďom, ktorí neraňajkovali). A navyše, podiel tuku na ich redukcii hmotnosti bol o 14 % väčší. Toto tiež nie je dôvod raňajkovať? Alebo sme sa všetci spikli a falšujeme výsledky výskumu o raňajkách?
 

Odkaz pre všetkých: 

• naše poznanie výživy človeka nie je kompletné (a nikdy nebude!), k pravde sa približujeme malými krokmi, vrátane našich odbočiek a pádov – a tak je to v poriadku
• ak ste doteraz raňajkovali, raňajkujte aj zajtra
• ak sa vám hnusia raňajky, neraňajkujte, ale nevypisujte do sveta o tom, že raňajky sú zbytočné jedlo 
• ak neraňajkujete, skúste to – zvyšuje to metabolizmus, podporuje mentálnu výkonnosť, znižuje riziko ochorení srdca a ciev, ba aj žlčových kameňov
• ak neznášate slovo „raňajky“, nazvite to pokojne „večera“, ale jedzte to ráno alebo doobeda – prevaha denného kalorického príjmu na večer podporuje obezitu celkom určite.
  

Z dôvodov, ktoré som uviedol vyššie, považujem článok „Čo možno neviete: Raňajky nie sú najdôležitejšie jedlo dňa“ za nekompetentný a zaujatý zo strany jeho autora. Podľa môjho názoru týmto článkom dochádza aj k zavádzaniu čitateľov, bagatelizácii dôležitých informácií a navádzaniu na nesprávne konanie.

A aby som parafrázoval Tomáša Prokopčáka z jeho článku o raňajkách: Mali by sme povinne čítať články o zdraví a výžive na TechSME.sk? On a jeho tím dlhodobo ukazuje, že je to len ďalší nevýnimočný nános textov na internete.

Igor Bukovský, lekár
Ambulancia klinickej výživy
www.akv.sk

PS: Následná mailová komunikácia so zástupcom šéfredaktora Konštantínom Čikovským ukázala, že redakcia nepovažuje predložené argumenty a výhrady za dôvod na opravu alebo ospravedlnenie sa svojim čitateľom. Osobná skúsenosť so súčasným postojom vedenia redakcie, ktorej som bol v rokoch 1993 až 1996 externým spolupracovníkom, ale hlavne tvrdohlavá obhajoba neobhájiteľného a neschopnosť priznať si chybu a napraviť ju, vyvoláva vo mne vážne pochybnosti o celkovej dôveryhodnosti obsahu dennníka SME a jeho príloh. A to sa mi konštatuje naozaj veľmi ťažko...

Igor Bukovský, 26. augusta 2014

AKV zverejnila: 25.august 2014
úprava: 26.august 2014