Roky počúvame o tom, že kapusta, karfiol, brokolica aj sója nepretržite číhajú na každú štítnu žľazu, ktorá im príde do rany a potom ju zasypú paľbou svojich „strumigénov“ až dovtedy, kým tomu nešťastníkovi, ktorý sa ešte odvážil jesť tieto potraviny, nenarastie na hrdle hrča zvaná struma. V priamom prenose som bol raz dokonca svedkom toho, ako istá pani inšpektorka školského stravovania pri zistení, že deti v materskej škôlke majú na jedálnom lístku počas jedného týždňa (povážte!) raz misku kapustového šalátu a raz plnenú kapustu (= 1 kapustný list), takmer skolabovala. Očividne z predstavy, že už na konci toho týždňa bude mať prinajmenšom každé druhé dieťa strumu veľkú ako, ako... ako kapusta!



Keď sa v 50. rokoch minulého storočia pustili vedci do bádania, či kapustová zelenina obsahuje niečo, čo by mohlo narúšať tvorbu hormónov SZ, nemohli tušiť, že ešte aj dnes budú mať také horlivé zástupy opakovateľov. Preskúmal som tento mýtus o „strumigénoch“ a poviem vám, čo priniesol 60-ročný výskum tejto témy.

Strumigény sú látky alebo iné faktory schopné vyvolať zväčšenie štítnej žľazy – strumu. Struma je prejavom poruchy funkcie SZ a ako už vieme, najčastejšie je to hypotyreóza.

• Najsilnejším známym strumigénom je deficit jódu, ale ten sa v našej krajine vyskytuje pomerne zriedkavo, pretože okrem veľkej spotreby kravského mlieka (= veľa jódu) máme aj jodidovanú soľ.
• Deficit selénu a spánkový deficit sú silným spúšťačom strumy (hlavne, ak má vaše telo hraničné zásoby jódu) – a deficit selénu aj spánku sa v našej krajine vyskytuje až príliš často!
• Niektoré lieky (napr. mnohé antibiotiká, psychofarmaká, nesteroidné protizápalové lieky a pod.) obsahujú strumigénne látky, ale na rozdiel od brokolice sa o nich dočítate milý eufemizmus, že majú „strumigénny efekt“ – čítajte si príbalové letáky všetkých liekov, ktoré idete užívať, hlavne ak sa liečite na nejakú poruchu funkcie SZ.
• K strumigénom patria aj dusičnany, jodičnany, sulfónamidy, niektoré pesticídy, insekticídy a mnohé iné látky – celá chémia v štítnej žľaze a krvi je veľmi zložitá a kapusta je iba zlomok zlomku tejto zložitosti.
• Nazývať látky z brokolice, kapusty alebo sóje „strumigénmi“ je veľmi zavádzajúce – vzniká totiž dojem, že konzumácia týchto potravín vyvolá strumu u každého, kto si ich trúfne vložiť do úst. Pravda je taká, že pre väčšinu ľudí sú tieto potraviny bezpečné a mnohými spôsobmi dokonca podporujú zdravie (napr. chránia aj pred rakovinou štítnej žľazy). Brokolica ani sója neobsahujú „strumigény“ v pravom slova zmysle – tieto látky (glukozinoláty aj izoflavóny) sú v skutočnosti veľmi užitočné, ale u niektorých ľudí s definovaným rizikom môžu vyvolať problém.

Strumigénny účinok je spôsobený buď 1) zníženou aktivitou tyreoidálnej peroxidázy = enzým, ktorý do budúceho hormónu vkladá jód alebo 2) zablokovaním prenosu jódu do buniek, ktoré tvoria hormóny SZ.

Brokolica a kapusty: • ako strumigény sa označujú izotiokyanáty, ktoré vznikajú v tele z glukozinolátov • pomohlo vám to a musíte si to pamätať? nie • ak si neliečite štítnu žľazu, pokojne jedzte kapustovú zeleninu aj denne alebo aspoň párkrát za týždeň (je jasné, že sa tu bavíme o bežných ľudských, nie sloních dávkach, však? ľudská dávka = 1 šálka) • varenie vo vode znižuje obsah glukozinolátov asi o 30 % • ak si liečite štítnu žľazu: • môžete jesť kapustovú zeleninu • nejedzte viac ako 100 g denne • jedzte ju varenú •dbajte o dostatočný príjem jódu, selénu a vitamínu D.

Sója: • izoflavóny sóje sú pre zdravých ľudí bez uvedených rizík ochorenia štítnej žľazy úplne bezpečné v dávke až do zhruba 350 g tofu denne • ak si liečite štítnu žľazu: • môžete jesť sóju a sójové výrobky (okrem „sójového mäsa“) • nejedzte ich viac ako 100 g za deň • nejedzte ich denne • po užití lieku na substitúciu hormónov SZ (napr. Euthyrox) nekonzumujte sójové výrobky najmenej 3 hodiny (takže ten sójový jogurt/mlieko do raňajok asi nie) • dbajte o dostatočný príjem jódu, selénu a vitamínu D.

Selén: • deficit selénu podporuje vznik strumy – hlavne, ak máte v organizme jódu len-tak-tak • príjem selénu v strave závisí od jeho obsahu v pôde – slovenské pôdy obsahujú málo selénu • deficit selénu v strave zisťujeme minimálne u 70 % našich klientok • deficit selénu môže spustiť vývoj strumy bez ohľadu na príjem kapustovej zeleniny alebo sóje – a to je podľa mňa oveľa častejší dôvod vzniku strumy ako konzumácia „strumigénových potravín“.

Zhrniem to takto: Strumigény v potravinách ako kapusta, brokolica, kaleráb či sója sú v skutočnosti veľmi užitočné a zdravie podporujúce látky. U niektorých ľudí za nepriaznivej zhody okolností však môžu vyvolať problém. Je to presne to isté, ako napríklad s vodou: je pre život nevyhnutná, ale pasažieri na Titanicu to videli asi inak.

PS: Mnohé faktory tej „nepriaznivej zhody okolností“ sa dajú pozitívne ovplyvniť – kniha Návod na prežitie pre ženu vám prezradí ako.