AKV - Ambulancia klinickej výživy

Pasívne fajčenie dnes predstavuje vážny problém postihujúci nefajčiarov predovšetkým v domácnostiach a na verejných miestach, kde sa môže fajčiť. Proces pasívneho fajčenia charakterizuje vdychovanie tabakového dymu vo vnútornom a vonkajšom prostredí nefajčiarmi.

Riziko pasívneho fajčenia spočíva predovšetkým na fakte, že zatiaľ čo fajčiar vdychuje častice vznikajúce pri spaľovaní tabaku cez filter, tak pasívny fajčiar vdychuje vedľajší prúd dymu bez filtra. V tabakovom dyme sa nachádza okolo 4 000 chemických látok a 43 poznaných karcinogénov, pričom pasívny fajčiar bez filtra vdychuje asi 400 chemických látok. Medzi chemické látky, ktoré vdychuje nefajčiar patria:

a) Organické látky, ako napríklad polycyklické uhľovodíky, amíny, nitrozamíny, hydrazíny, benzén a vinil chlorid. Množstvo karcinogénnych uhľovodíkov v tabakovom dyme sa pohybuje v množstve od 0,3 do 2,5 µg na 100 cigariet. Fajčenie alebo vdychovanie arylamínov, ktoré patria do kategórie aromatických amínov, môže spolupôsobiť pri vzniku rakoviny močového mechúra. Nitrozamíny obsiahnuté v tabakovom dyme spôsobujú otravu organizmu.

b) Anorganické látky ako nikel, arzén, arzenik, kadmium, meď a chróm. Tetrakarabinol niklu je mimoriadne toxická látka, ktorá sa nachádza v dyme z horenia tabaku a jej množstvo v jednej cigarete sa pohybuje na úrovni 1,59 až 3,07 µg. Až 80 % niklu sa nachádza vo vedľajšom prúde tabakového dymu a jeho účinkom sú vystavení aj nefajčiari. Nikel a jeho zlúčeniny môžu spôsobovať ochorenia tráviaceho traktu, srdca, ciev a obličiek. Predovšetkým však jeho prítomnosť spôsobuje riziko vzniku rakoviny pľúc.  Arzén je v ľudskom organizme metabolizovaný na toxické látky, ktoré spôsobujú rakovinu vo väzbe na aromatické uhľovodíky, kobalt a nikel.

c) Rádio-nuklidy z ktorých polónium-210 je najčastejšie sa nachádzajúcim nuklidom, ktorý je rizikovým faktorom vzniku rakoviny pľúc. Riziko pre fajčiara predstavuje aj prítomnosť izotopu olova, ktoré je spoločne s izotopom polónia stálym zdrojom β a α žiarenia.

d) Ďalšie dráždivé látky ako acetaldehyd, metanol, acetón, karboxylové zlúčeniny, fenoly, stearíny, pesticídy, aditíva, metán, sírovodík a iné.

    Príkladom dopadu pasívneho fajčenia sú náhle a chronické ochorenia dýchacieho ústrojenstva u detí žijúcich v domácnosti s fajčiarmi, alebo v niektorých prípadoch, s príležitostnými fajčiarmi. Svetová zdravotnícka organizácia v definícii za pasívne fajčenie považuje vystavenie človeka jeho účinkom po dobu najmenej 15 minút denne, v trvaní jedného týždňa.
    Na svete je dnes účinkom pasívneho fajčenia v domácnosti vystavených až 700 miliónov detí. Na rozdiel od väčšiny dospelých ľudí a rodičov, sú prevažne deti nedobrovoľne vystavené účinkom pasívneho fajčenia. Nemôžu si vybrať pobyt v nefajčiarskom prostredí, pokiaľ sa rodičia sami nerozhodnú prestať fajčiť, alebo fajčiť na inom mieste. S týmto fenoménom úzko súvisí stanovenie indikátora prevalencie pasívneho fajčenia. Dnes sa v prevažnej miere odvodzuje z miery výskytu aktívneho fajčenia v bežnej dospelej populácii nad 18 rokov. Hlavným a smerodajnejším ukazovateľom je však sledovanie miery výskytu pasívneho fajčenia v domácnostiach, ktorému sú okrem detí vystavené aj tehotné ženy, ktoré sú z tohto hľadiska zraniteľnou sociálnou skupinou.

Indikátory pasívneho fajčenia
1. Základná úroveň
Prevalencia aktívneho fajčenia u mužov a žien na vybraných miestach. Z tohto údaju sa odvodzuje frekvencia a riziko vystavenia pasívnemu fajčeniu hlavne detí a tehotných žien.

2. Nepriama úroveň
Koncentrácie zložiek ETS (meranie obsahu nikotínu na vybraných miestach, napríklad koncentrácie nikotínu v miestnosti s jedným alebo dvoma fajčiarmi sa pohybuje na úrovni 2 až 10 µg/m3; v reštauráciách, kde sa fajčí, je úroveň vyššia ako 70 µg/ m3).

3. Priame metódy
Medzi priame metódy na zisťovanie výskytu pasívneho fajčenia sa dnes využíva osobné monitorovanie výskytu pasívneho fajčenia a sledovanie výskytu markerov. Medzi základné biomarkery považujeme kotinín, karboxymehoglobín, oxid uhoľnatý a thiokyanát. Nikotín sa z tela dostáva po relatívne krátkej dobe, s polčasom rozpadu asi dvoch hodín. U nefajčiarov má kotinín polčas rozpadu okolo sedemnásť hodín. Polčas rozpadu sa predlžuje u tehotných žien a detí. Na hodnotenie fajčenia u žien pred a počas tehotenstva sa osvedčilo predovšetkým meranie obsahu kotinínu v moči alebo v amniotickej tekutine. Jedným z validnejších spôsobov preukázania užívania tabaku je rozbor vzorky vlasov na prítomnosť nikotínu, než detekcia prítomnosti kotinínu v moči. Testovania na prítomnosť thiokyanátu v krvi, moči a slinách patrí k používaným metódam odlíšenia fajčiara od nefajčiara. Na účely stanovenia vystaveniu účinkom pasívneho fajčenie nie je detekcia thiokyanátu odporúčaným spôsobom.

Zdravotné následky pasívneho fajčenia
Dôkazy o zdravotných následkoch vychádzajú z epidemiologických a toxikologických štúdií odvodených z dôsledkov aktívneho fajčenia. Prvé vedecké správy pochádzajú z roku 1971 od hlavného lekára USA.
Kauzálne závery boli dosiahnuté v roku 1986 – vzťah medzi pasívnym fajčením a rakovinou pľúc u nefajčiarov a dýchacích problémov hlavne u detí.
   
Rakovina pľúc
Riziko vzniku rakoviny pľúc u nefajčiarov, ktorí sú vystavení účinkom pasívneho fajčenia, sa zvyšuje o 20 až 30 percent. Štúdie z roku 1981 z Japonska a Grécka poukázali na zvýšený výskyt rakoviny pľúc u vydatých žien, ktoré žijú s manželom – fajčiarom. Genotoxická aktivita preukázaná v experimentálnych štúdiách s pasívnymi fajčiarmi v moči vylučovaním špecifického karcinogénu z tabaku (4-methylnitrosamino)-1-(pyridyl)-1-butanol (NNAL).
Výbor na ochranu prírody v USA v roku 1992 zaradil ETS ako karcinogén.

Srdcovo-cievne choroby a ETS
Dnes existuje presvedčivý vzťah medzi účinkami aktívneho fajčenia a vznikom srdcovo-cievnych chorôb. Riziko sa u aktívnych fajčiarov zvyšuje s dĺžkou a počtom denne vyfajčených cigariet. Fajčenie zvyšuje riziko vzniku srdcovo-cievnych chorôb prostredníctvom vzniku aterosklerózy, krvných zrazenín a infarktu myokardu. Fajčenie znižuje schopnosť prenosu kyslíka v krvi a tým sa zvyšuje pravdepodobnosť vzniku srdcových arytmií. Pasívne fajčenie môže zvyšovať riziko vzniku srdcovo-cievnych chorôb. Prvé epidemiologické dáta o vplyve pasívneho fajčenia na vznik srdcovo-cievnych chorôb sú známe z roku 1985 z prostredia Kalifornie.
Podľa Kalifornského výboru na ochranu prírody je 30 % riziko vzniku srdcovo-cievnych chorôb v dôsledku pasívneho fajčenia. Pasívne fajčenie je najväčšou preventabilnou príčinou srdcovo-cievnych chorôb a úmrtí podľa Americkej kardiologickej asociácie.
   
Choroby dýchacích ciest
Existuje iba niekoľko štúdií, ktoré dokazujú súvislosť medzi pasívnym fajčením a príznakmi súvisiacimi s problémami s dýchaním. Presvedčivé dôkazy o účinkoch pasívneho fajčenia na chronické choroby dýchacích ciest neexistujú. Neexistuje žiadna epidemiologická štúdia, ktorá by dokázala vplyv ETS na zhoršovanie astmatického priebehu u dospelých ľudí.
Na druhej strane však existuje vzťah medzi pasívnym fajčením a výskytom chorôb dolných dýchacích ciest u detí a detí matiek, ktoré počas tehotenstva fajčili.
Na základe vedeckých štúdií bol preukázaný vzťah medzi fajčením rodičov a častejším výskytom problémov u detí s dýchaním v podobe rovnakých príznakov, ako je kašeľ a chrípka. Takisto bolo dokázané, že astmatické deti užívajú častejšie lieky na liečbu astmy pri matkách, ktoré fajčia a astmatické deti, ktorých matky fajčia, častejšie navštevujú lekársku pohotovosť.
   
Pasívne fajčenie počas tehotenstva matky
Fajčenie počas tehotenstva vyúsťuje do mnohých komplikácií u detí. Fajčenie počas tehotenstva dokázateľne redukuje pôrodnú hmotnosť u detí, spôsobuje súmernú hypotrofiu plodu (200 – 300 g),  chronické problémy s dýchaním, zápal stredného ucha a redukuje pľúcne funkcie. Fajčenie matiek počas tehotenstva dokázateľne znižuje pôrodnú hmotnosť a zvyšuje riziko vzniku syndrómu náhleho detského úmrtia (SIDS). Zdravotné následky fajčenia matky sa prejavujú na narodenom dieťati výrazne aj po pôrode vo forme psychických a neuropsychiatrických problémov (plačlivosť, nervozita, poruchy spánku, bledosť, cyanóza). Ďalšie štúdie dokazujú vplyv fajčenia matky na spomalenie telesného rastu a vrodených porúch vývoja.

PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH
Zdroj: Bedeker zdravia 1/2009