AKV - Ambulancia klinickej výživy

Jablko

Dr. Schneider o jablkách vo svojej knihe "Prirodzená strava" píše, že sú "kráľom všetkých plodov". Jabloň patrí botanicky medzi ružokveté (Rosaceae). Kto by neužasol pod krásnou rozkvitnutou jabloňou na jar, keď lietajú medzi - ľahkým dažďom osvieženými - stovkami kvietkov včely. Potom sa deje krásny zázrak, keď sa z kvetu stáva plod a zreje v lúčoch neskorého leta. Ako pyšne sa skvejú vyleštené jablká v decembri na stole! Botanika pozná vyše 7000 (!) druhov, ale pre spotrebu sa pestuje asi iba 100 z nich. Žlté, zelené, červené, bordové, guľaté, srdcovité, súdkovité.

Z biologického hľadiska sú rozdiely medzi jednotlivými druhmi nepodstatné. Oveľa výraznejšie sú však medzi jednotlivými mesiacmi počas roka. Najviac biologickej hodnoty majú neskoré jesenné a zimné odrody krátko (niekoľko týždňov) po obratí a uskladnení. S každým mesiacom po februári prudko klesá obsah vitamínov a ostatných užitočných látok - aj v prípade, že ovocie bolo kvalitne zazimované. Jablká (podobne ako hrušky) nie sú príliš bohaté na vitamíny. Ich význam ale predsa nespočíva len v tom, že obsahujú vitamíny alebo minerály. Navyše spotreba jabĺk je vysoká, a tak organizmus z nich prijíma pomerne veľa napríklad vitamínu C. Z ostatných biologicky dôležitých látok treba uviesť minerálne soli, organické ovocné kyseliny - najmä jablčnú a - samozrejme - vlákninu. Tá má dávno známy priaznivý vplyv na hnačky i zápchy.

Okrem vitamínov a minerálov sú v jablkách napríklad fenolové kyseliny a iné flavonoidy, ktoré robia z jablka neuveriteľne silnú zbraň proti voľným radikálom. Už od roku 2002 sa vie, že polovička stredného jablka, ktorá obsahuje len asi 6 mg vitamínu C, má v skutočnosti antioxidačnú aktivitu, ktorá sa rovná účinku 1500 mg (!) vitamínu C. Zdá sa teda, že účinky prírodných látok - fytochemikálií - sa nielen sumujú, ale veľmi pravdepodobne násobia v kombináciách, ktoré farmaceutický priemysel nikdy nebude schopný vytvoriť.

Jablko obsahuje vlákninu, ktorá sa vo vode rozpúšťa (pektín), aj vlákninu vo vode nerozpustnú. Pektín je tá súčasť vlákniny, ktorá chráni cievy a srdce: upravuje hladinu cholesterolu v krvi a bráni jeho ukladaniu do steny ciev (proces aterosklerózy). Táto vlastnosť sa hojne využíva pridávaním pektínu do pečiva (napr. Pekti chlieb), nápojov, zaváranín. Pri príprave lekvárov a džemov sa pri použití potravinárskej vlákniny (najmä pektínu) znižuje spotrebu cukru, lebo rozvarené ovocie po pridaní pektínu žalíruje aj s polovičnou dávkou. Jablčný čaj (zo surových jaderníkov a šupiek) sa zase používa pri liečbe obličkových a srdcových ochorení. Ale mali by to byť iba jablká, ktoré neboli ošetrené chemicky.

Zaujímavosťou pre tých, ktorí pestujú jablká na uskladnenie, bude to, že malé jablká majú menšie bunky (pre menší obsah vody) a menší povrch (plocha odparovania), a preto vydržia dlhšie ako veľké jablká.

Jablko patrí medzi najvkusnejšie, najchutnejšie a najvďačnejšie ovocie. Nech nikdy nechýba na vašom stole!

Hruška

Hruška, ktorú vnímame ako "sestru" jablka, tiež patrí medzi starých priateľov človeka. Pestuje ju už niekoľko tisíc rokov a je známych tiež niekoľko tisíc odrôd. Ale pre bežnú potrebu - podobne ako jabĺk - sa pestuje len asi 100 z nich. Hrušky sú typické silnejšou arómou a vyšším obsahom cukrov. Na vitamíny sú ešte chudobnejšie. To však vôbec neznižuje vážnosť tohto ovocia. Laboratórne možnosti človeka sú veľmi obmedzené a príroda stále oplýva množstvom látok, ktoré človek nie je schopný ani objaviť, nieto ešte skúmať vplyv na zdravie. Preto si treba uvedomiť, že prírodná sila nie je v niekoľkých číslach, ktoré možno uviesť v tabuľke, ale vo vôni, aróme, chuti a každej bunke plodu.

Hrušky možno pre vysoký obsah draslíka (K) odporúčať pacientom pri niektorých obličkových ochoreniach, s vysokým tlakom, či opuchmi. Draslík je prvok, ktorý je pre organizmus nevyhnutný, ale v dnešnej strave človeka je ho výrazný nedostatok. Okrem tohoto prvku obsahujú ešte iné dôležité zásadité minerálie, organické kyseliny, kyselinu kremičitú a fosforečnú.

Hrušky sú výborné sušené aj zavárané. Zimné odrody vydržia aj do prvých mesiacov ďalšieho roka. Keď budete každý deň podávať jablká, pridajte k nim aj "sestričky - hruštičky". V Číne to asi nie je žiadny problém, lebo ich tam dopestujú najviac na svete

Slivka

Možno trochu škaredý a vrásčitý kmeň slivky si strom na jar zakryje množstvom krásnych naružovelých až ružových kvetov. Vegetarián obchádza mohutne zakvitnutú slivku v radostnom očakávaní bohatej úrody sliviek a o ich blahodárnych účinkoch vie svoje (preto ich zje tak veľa). Slovenský gazda zas očakáva novú úrodu v notorickom opojení z úrody minulej a teší sa na slivovicu a o jej účinkoch na svoje telo nevie nič. (Inak by ju nepil.)

Dužinatý plod je nositeľom vynikajúcich vlastností a látok, ktoré sú telu prospešné. Slivky tiež obsahujú veľa draslíka, ktorý je spolu s pektínom - tiež hojne obsiahnutým - výborným pomocníkom pre ľudí so slabým srdcom, vysokou hladinou cukru v krvi, vysokým tlakom a pod. Vysoký obsah karotenoidov (žltého rastlinného farbiva) ponúka slivky ako výdatný zdroj tejto protirakovinovej látky. Beta-karotén ako súčasť karotenoidov (ktorých je v prirodzených potravinách vyše 600) má pravdepodobne významný protirakovinový účinok. Isté je už dnes, že Americká spoločnosť proti rakovine odporúča medzi inými hlavnými radami ako predchádzať rakovine zvýšiť príjem beta-karoténu, ale v prírodnej forme, pretože syntetický beta-karotén môže dokonca vznik rakoviny podporovať!.

Ovocné kyseliny, ktoré majú dezinfekčný účinok na tráviaci trakt, musíme tiež spomenúť. Stále však hovorím len o ovocí v prirodzenom stave. V "tekutom" stave - ako zvyknú tí slovenskí gazdovia dosť často a málo originálne vtipkovať - slivky nemajú žiadny pozitívny účinok a ich škodlivý vplyv vysoko prevyšuje akékoľvek predstavy. Dôkazom sú cirhózy alebo alkoholické demencie, ktoré surové slivky nikdy nespôsobia.

Pre ľahké a nenáročné spracovanie sú slivky obľúbeným ovocím. Džem, lekvár, zaváranina a sušenie sú najrozšírenejším spracovaním. Najmä sušené slivky - pre nízky obsah vody - obsahujú dôležité látky vo vyššej koncentrácii. Karotenoidy si udržiavajú svoju podobu oveľa dlhšie ako vitamín C alebo iné nestabilné látky. Preto - slivky, slivky, slivky! Najviac sliviek na svete pestujú v bývalej Juhoslávii, ale nech nám rakija (slivovica) nie je vzorom. Môj tip: radšej sušiť ako destilovať.

Hrozno

Pozrime sa na toto najpestovanejšie a najpredávanješie ovocie na svete. Ako inak - najviac sa ho dopestuje v Taliansku. Veľká časť produckie ale ide na spracovanie a výrobu vína. A je to škoda. Popisovať účinky užitia hrozna hádam ani netreba. Sú známe tisícky rokov od Starého Egypta, Mezopotámie, Palestíny. A Ornella Mutti tiež používala hroznovú diétu..

Správne zrelé a zdravé ovocie pomáha tráveniu, podporuje vylučovanie stolice, očisťuje krv, dodáva potrebné materiály pre tvorbu krvi a pod. Surové ovocie, surová i konzervovaná hroznová šťava (mušt, nie víno) je význymným zdrojom nenápadného, ale dôležitého chrómu (Cr). Ten je nevyhnutný aj pri spracovaní cukru v organizme aako súčasť tzv. glukózového tolerančného faktora, ktorý podnecuje činnosť inzulínu. Nedostatok chrómu tiež spôsobuje hypercholesterolémiu - zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi. Množstvo ovocných organických kyselín a fyzikálne tuhé a nestráviteľné časti (šupky, jadierka) pomáhajú očisťovať črevá.

Významným artiklom po spracovaní hrozna sú populárne hrozienka. Najviac ich produkuje Kalifornia. Sušené hrozienka sú kvalitnou náhradou surového ovocia v zimných mesiacoch. Pred použitím ich treba prebrať, umyť a nechať vyluhovať zbytočný prebytok cukru. Možno ich použiť aj na sladenie obilninových kaší, pečiva a pod..

Čo ešte napísať na koniec? Nič. Užívajte si ovocia!

Pozrite si tabuľku zloženia týchto druhov ovocia