AKV - Ambulancia klinickej výživy

Sója a...

Riziko vzniku rakoviny prsníka: vyriešenie sporných bodov

Začiatok výskumu úlohy sóje v redukcii rizika vzniku karcinómu prsníka sa datuje do začiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Napriek obrovskému množstvu štúdií prebiehajúcich v uplynulých pätnástich rokoch, nebol doposiaľ v tejto oblasti prijatý žiaden jednoznačný záver, hoci jedna z najvzrušujúcejších hypotéz, tvrdiaca, že konzumácia sóje v detstve a počas dospievania znižuje riziko vzniku rakoviny prsníka v dospelosti, je stále aktuálna. Na podporu tejto hypotézy môžeme použiť epidemiologické údaje ako aj výsledky pokusov na zvieracích modeloch. Avšak na druhej strane, v polovici deväťdesiatych rokov naznačili často prehliadané in vitro pokusy, že sójové izoflavóny by vďaka svojmu fytoestrogénnemu charakteru mohli stimulovať rast nádorov s estrogénovými receptormi. O niekoľko rokov neskôr, ako uvedieme ďalej, jeden výskum na hlodavcoch potvrdil tieto závery.

Počas uplynulých piatich rokov bolo publikovaných desať súhrnných článkov riešiacich otázku, či je konzumácia sóje kontraindikovaná u žien s karcinómom prsníka a/alebo u žien s predispozíciou na toto ochorenie. Vo všeobecnosti sa týmto štúdiám nepodarilo problém vyriešiť. Naviac, niekoľko profesionálnych zdravotníckych organizácií sa začalo v tejto oblasti angažovať. Účelom nedávneho workshopu o rakovine prsníka konaného pri príležitosti Medzinárodného sympózia o sóji bolo objasniť súčasný stav poznania týkajúceho sa bezpečnosti sóje v strave pacientiek s karcinómom prsníka ako aj žien ohrozených týmto ochorením a identifikovať výskumné projekty, závery ktorých by boli schopné definitívne vyriešiť tento problém.

Tvrdenie o stimulačných účinkoch izoflavónov je čiastočne založené na údajoch naznačujúcich, že substitučná hormonálna terapia zvyšuje riziko karcinómu prsníka. Avšak, nielen že izoflavóny účinkujú inak ako estrogén, ale dôkazy naznačujú aj fakt, že estrogén v kombinácii s progestinom zvyšujú riziko rakoviny prsníka dokonca viac, ako samotný estrogén. Napríklad, ako prezentovala lekárka Worta McCaskil-Stevens z Národného inštitútu pre výskum rakoviny, v rámci projektu Ženské zdravie sa potvrdilo, že v dôsledku vyššej uvedenej kombinácie hormónov sa onkologické riziko zvýšilo o 26%, zatiaľ čo samotný estrogén riziko znížil o 23%. V štúdii Milión žien obe hormonálne liečby zvýšili riziko, avšak kombinácie hormónov vo väčšom rozsahu (relatívne riziko 2,00 oproti 1,30) v porovnaní so samotným estrogénom. Väčšia karcinogenicita kombinácie estrogénu a progestinu je dôležitá najmä z hľadiska faktu, že ani izoflavóny ani sója progestin neobsahujú. Avšak tieto štúdie vyhodnocovali riziko vzniku nádoru prsníka u zdravých žien a nie vplyv substitučnej hormonálnej terapie u pacientiek s karcinómom prsníka.

Zaujímavý je záver nedávno publikovaného článku, ktorého autorom je Creasman, ktorý tvrdí, že je len málo dôkazov o tom, že klasická hormonálna terapia je kontraindikovaná u pacientiek s nádorom prsníka, hoci táto otázka ostáva naďalej spornou. Na nešťastie je tu len malá šanca získať solídnejší vzhľad to tejto problematiky, nakoľko onkológovia všeobecne radia svojim pacientkám s nádorom prsníka s estrogénovými receptormi neužívať hormonálnu terapiu.

Názor, že určité sójové produkty sú kontraindikované pre niektoré ženy, je primárne založený na práci Wiliama Helfericha a jeho kolegov z Illinoiskej univerzity. Helferich vo svojej prezentácii ukázal že u myší, ktoré boli chirurgicky zbavené vaječníkov, aby sa odstránila produkcia estrogénu a zároveň bola umelo potlačená ich imunita, ktorá by mohla pôsobiť preventívne pri vzniku nádorov, určité sójové produkty a izoflavóny stimulovali rast nádorov prsníka citlivých na estrogén. Je zaujímavé, že v tomto pokuse, vysoko spracované sójové potraviny prejavili vyšší stimulačný efekt v porovnaní s málo spracovanými sójovými produktmi – sójová múka napríklad vôbec nevykazovala stimulačný efekt. Avšak, všetky zvieracie modely majú svoje obmedzenia.

V tejto súvislosti je zvlášť významné často nedocenené pozorovanie, že napriek relatívne nízkej sérovej koncentrácii estrogénu u žien v postmenopauze, je koncentrácia estrogénu v ich zdravom alebo karcinóznom prsnom tkanive pomerne vysoká – v skutočnosti dosahuje hodnoty žien pred menopauzou. Informácie o hladinách estrogénu v prsnom tkanive prezentoval doktor Jűrgen Geisler z Hauklandskej univerzitnej nemocnice v Nórsku. Na rozdiel od ovariektomizovaných myší, ktoré neprodukujú dostatok endogénneho estrogénu na podporu rastu nádoru (incidencia nádorov klesá, pokiaľ nie sú myši vystavené exogénnemu zdroju estrogénu), organizmus žien pred a po menopauze produkuje viac ako dosť estrogénu na podporu rastu nádorov. Teda, hoci sú myši zbavené vaječníkov v tejto súvislosti často používané ako experimentálne modely, je diskutabilné, či odrážajú skutočné hormonálne pomery v organizme žien. Podľa slov Angely Brodie v Marylandu sú už v súčasnosti k dispozícii iné zvieracie modely, ktoré viac simulujú hormonálne prostredie ženského organizmu.

Zaujímavé údaje uviedla Lilian Thompson z Univerzity v Toronte, ktorá poukázala na fakt, že ani lignany ani ľanové semená nestimulovali rast nádorov u myší bez vaječníkov a s potlačeným imunitným systémom, ba dokonca obe substancie dokonca inhibovali stimulačné účinky izoflavónov. Teoreticky by prídavok ľanu alebo lignanov v diéte obsahujúcej sójové produkty mohol eliminovať prípadné riziko. Každopádne je veľmi nepravdepodobné, aby sa vyriešenie tejto spornej otázky dosiahlo pomocou zvieracích modelov. Mimochodom, v protiklade s vyššie spomínaným stimulačným účinkom izoflavónov, bolo pozorované, že rozvoj karcinómu prsníka u myší s vaječníkmi i bez nich bol inhibovaný, ak boli izoflavóny podávané približne rovnaký čas, ako boli myši vystavené pôsobeniu estrogén senzitívnych nádorových buniek.Za zmienku však stojí fakt, že tieto modely boli skúmané za účelom prevencie rakoviny a nie s cieľom posúdiť vplyv sóje alebo izoflavónov na už existujúce nádory.

Bohužiaľ, na rozdiel od iných chronických ochorení (napr. osteoporóza, zvýšená hladina cholesterolu - srdcovo-cievne ochorenia) v prípade posúdenia rizika nádoru prsníka absentujú akceptovateľné neinvazívne markery, hoci sa môže využiť posúdenie hustoty prsného tkaniva získané prostredníctvom mamografie. Podľa slov Normana Boyda z Inštitútu pre výskum rakoviny v Ontariu, zvýšená hustota prsného tkaniva je asociovaná so zvýšeným rizikom karcinómu prsníka a činitele, ktoré túto hustotu zvyšujú, zvyšujú aj riziko vzniku onkologického ochorenia. Tri štúdie skúmali vplyv izoflavónov alebo sójových jedál na hustotu prsného tkaniva, dve u žien pred menopauzou a jedna v prípade žien po menopauze. Výsledky boli sumarizované doktorkou Gertraud Maskarinec z Centra pre výskum rakoviny na Hawaii a Jeffrey Ticeom z Kalifornskej univerzity v San Franciscu. Tieto štúdie, hoci rozsahom malé naznačujú, že na rozdiel od hormonálnej substitučnej liečby ani sója ani izoflavóny neovplyvňujú hustotu prsného tkaniva a zdá sa, že neovplyvňujú ani samotné riziko vzniku ochorenia. Avšak v týchto štúdiách boli zahrnuté zdravé ženy, nie onkologické pacientky. Naďalej však pretrváva názor, že na presné posúdenie rizika vzniku rakoviny prsníka je nevyhnutné hodnotiť prsné tkanivo.

United Soybean Board

http://www.unitedsoybean.org/