AKV - Ambulancia klinickej výživy

(Úryvok z knihy Dr. Bukovského Plán B: 30-dňový manuál zdravého chudnutia.)

Toto je otázka, ktorá prichádza od našich klientov vtedy, keď si začnú uvedomovať, ako často jedia kvôli svojim emóciám = „mám na niečo chuť!“ Áno, jedlo má obrovskú moc: zvedie nás aj vo chvíli, keď ho v skutočnosti vôbec nepotrebujeme. Spôsobí nám príval pozitívnych pocitov, ale už o chvíľu nás opúšťa a zanecháva nás našim výčitkám a pocitom hanby. Prečo je ten „hojivý“ účinok veterníkov, čipsov alebo čokolády len dočasný – a zvyčajne taký krátky?

• Pretože jedlo vyvoláva emočné uvoľnenie a pôžitok iba vtedy, ak zjeme určitú, pomerne presne vymedzenú dávku – ak ju prekročíme, z radosti sa stáva hanba, z pôžitku je ťažoba. Predávkovať sa pôžitkom je veľmi ľahké: „Je mi dobre, dám si ešte, aby mi bolo ešte lepšie.“ – v tejto chvíli nevidíme a nepočujeme to tisícročné klamstvo, hoci sme ho zažili už toľkokrát. Ak vám jeden čokoládový cukrík urobí dobre, je také ľudské dať si ešte ďalší a ďalší a ďalší... ups!

• Pretože, ak je príčinou jedenia emočný stav, jedlo túto emóciu nevyrieši. § Tak ako ju nevyrieši ani alkohol, drogy alebo sebapoškodzovanie. § Jedlo dokáže emócie iba potlačiť alebo utíšiť. § Tak ako dokáže „piškótka v ruke“ na chvíľu utíšiť dieťa, ktoré má plno v plienkach. A potom? Potom sa tá istá emócia (rovnako ako plná plienka) prirúti späť ešte silnejšia – a pridajú sa k nej aj výčitky z predchádzajúceho jedenia.

• Pretože niekedy je medzi pôžitkom z jedla a následkami z jedla určitý odstup: práve teraz je vám z kombinácie „majonézový šalát-rezeň­-laskonka“ tak úúúžasne, ale už o 2 hodiny máte brucho nafúknuté ako balón a silné, bolestivé kŕče.

P. S.: Jedlo sa tvári ako liečiteľ duše. Dobrý psychoterapeut však: • nevyvoláva pocity hanby • neponúka krátkodobé riešenia • nevyvoláva závislosť • a usiluje sa svojho klienta naučiť sebestačnosti. Jedlo je veľmi neúspešný liečiteľ duše!

(z knihy Igor Bukovský: Plán B)