AKV - Ambulancia klinickej výživy

Kritická recenzia knihy „Paleo diéta pre dnešných športovcov (2005, 2012)“ od autorov Cordain a Friel – voľne spracované podľa článku Steva Hertzlera, PhD, RD uverejnenom v Bulletine PULSE pracovnej skupiny Sports, Cardiovascular and Wellness Nutrition pri Americkej akadémií výživy a dietetiky (Academy of Nutrition and Dietetics)

Paleolitická diéta: Pokus o jej zadefinovanie

Je ťažké charakterizovať jedinú paleo diétu. Tak isto, ako sa napríklad líši zloženie stravy ľudí žijúcich v mediteránnom regióne, líšilo sa aj zloženie stravy ľudí žijúcich v paleolitickej dobe, podľa ich miesta pôsobenia, klimatických podmienok a ročného obdobia. Avšak základná myšlienka paleolitickej diéty je, že ľudský genóm sa najviac vyvíjal práve v tomto období – pri stravovaní, ktoré bolo dostupné paleolitickým bytostiam počas predagrárneho obdobia pred 2,5 miliónmi až 10 000 rokmi a odvtedy, sa zdá, že sa nezmenil.

Podľa väčšiny autorov strava paleolitických bytostí neobsahovala mliečne produkty, bola bohatá na mäso (najmä divina a ryby), zeleninu a ovocie (voľne rastúce v divočine), chudobná na škroby a obilniny a obsahovala len prírodné zdroje cukru, ako med a ovocie.

Teória tvrdí, že keďže sa väčšina ľudského genómu vyvinula práve v tomto období, tak tento spôsob stravovania najviac zodpovedá biologickým potrebám ľudí. Preto jedlo, ktoré bolo nedostupné v paleolitickej dobe, nepovažujú zástancovia paleodiéty za vhodné konzumovať ani v dnešnej modernej dobe. Podľa tejto teórie by mala paleolitická diéta znížiť riziko chronických degeneratívnych ochorení a zároveň zvýšiť fyzickú výkonnosť.

Táto teória je ale z vedeckého pohľadu prinajmenšom kontroverzná. Niektorí autori totiž tvrdia, že škroby a obzvlášť tepelne upravené, hrajú vo výžive človeka oveľa väčšiu rolu, ako sa pôvodne ukazovalo. Iní argumentujú, že ľudský genóm sa naďalej vyvíjal aj po skončení doby kamennej a to najmä počas obdobia agrárnej revolúcie. Tieto tvrdenia podporuje aj fakt, že sa u niektorých populácii práve v tomto období vyvinula napríklad schopnosť štiepiť laktózu aj v dospelosti a taktiež konzumácia škrobu mala vplyv na zvýšenie produkcie slinnej amylázy. Navyše, argumenty proti konceptu paleolitickej diéty poukazujú na nemožnosť dôsledného napodobenia paleolitickej stravy, pretože dnes dostupné potraviny sa značne líšia od tých paleolitických, bez ohľadu na to, či človek konzumuje mäso alebo nie.

Kniha: „Paleo diéta pre športovcov“ – Pozitíva

Bolo by ťažké nájsť odborníka na výživu, ktorý by nesúhlasil s názorom, že ľudia a obzvlášť športovci, by mali jesť menej rafinovaných sacharidov a viac ovocia a zeleniny. Kniha autorov Cordaina a Friela obsahuje taktiež vedecky relevantné informácie o rôznych typoch mastných kyselín (a ich chemických štruktúrach) a zdôrazňuje konzumáciu adekvátneho množstva omega-3-MK. Autori rovnako vyzdvihujú význam kombinácie sacharidov a bielkovín po fyzickej námahe alebo tréningu. Táto kniha obsahuje niekoľko vedecky podložených a potenciálne užitočných informácií pre športovcov, ale celkovo v knihe prevažujú informácie, ktoré nie sú založené na konsenzuálnom vedeckom poznaní.

Kniha: „Paleo diéta pre športovcov“ – Negatíva

Jedno zo zásadných negatív paleo diéty je úplné obmedzenie niektorých druhov potravín, čo športovcovi bráni konzumovať nutrične vyváženú stravu. Autori uvádzajú zoznam „moderných“ potravín, ktoré by sa zásadne nemali konzumovať. Tento zoznam obsahuje niektoré kľúčové, nutrične hodnotné potraviny ako napríklad (nízkotučné kvasené) mliečne výrobky, obilniny, olejnaté semená, strukoviny, zemiaky, jedlá obsahujúce kvasnice a priemyselne spracované a konzervované mäso a ryby. Po vynechaní týchto skupín potravín sa výrazne obmedzí možnosť zostavenia nutrične vyváženého jedálnička. „Povolené“ potraviny sú len mäso (chudé a najmä divina), ryby, vajíčka, zelenina a niektoré druhy ovocia. Autori síce uvádzajú, že pri tejto diéte neexistujú striktné pravidlá, ale zároveň udávajú silné, vedecky nepodložené tvrdenia, prečo musia byť niektoré potraviny vynechané. Kuriózne napríklad je, že alkoholické nápoje sú v „paleodiéte“ povolené, aj keď otázkou ostáva, ako k nim mali paleolitické bytosti prístup.

Do dnešného dňa nebola vykonaná žiadna relevantná štúdia ohľadne paleodiéty u športovcov(!) Dostupných je len 9 klinických štúdií a ani v jednej z nich neboli skúmaní športovci. Realita: iba v 3 z daných 9 štúdií boli skúmaní zdraví dospelí s normálnou hodnotou BMI. Účastníci v ostatných štúdiách mali obezitu, cukrovku druhého typu alebo ischemickú chorobu srdca. U týchto subjektov sa síce ukázali benefity paleodiéty na telesnú kompozíciu, krvné lipidy a markery glukózovej tolerancie, nedá sa však jednoznačne určiť, či sa dajú tieto pozitívne zmeny pripísať paleodiéte. Pravdepodobnejšie je, že účastníci výskumu, ktorí dodržovali zásady paleodiéty, mali nižší kalorický príjem ako kontrolná skupina. Takže nič nové: spojitosť medzi redukciou kalorického príjmu u ľudí s nadváhou a následným zlepšením telesnej kompozície, upravením krvných lipidov a markerov glukózovej tolerancie bola už mnohokrát popísaná a vedecky podložená.

Obaja autori navyše odporúčajú početné výnimky pri paleo diéte, aby pokryli zvýšenú potrebu sacharidov u vytrvalostných športovcov a taktiež uvádzajú vhodné zdroje bielkovín pred, počas a po pretekoch. Sú medzi nimi aj rôzne športové nápoje, energetické gély, energetické tyčinky a práškový proteín. Autori dokonca uvádzajú recept na špeciálny regeneračný nápoj, ktorý obsahuje ovocie, ovocné džúsy a proteínový prášok z vajíčok alebo srvátky. Tieto posledné 2 ingrediencie jednoznačne nie sú paleolitické a ovocný džús je z hľadiska jeho dostupnosti v paleolitickej dobe taktiež pochybný.

Ak je ale paleodiéta naozaj najvhodnejší spôsob stravovania, ako autori v tejto knihe tvrdia, prečo zároveň odporúčajú toľko výnimiek? A naviac, keďže vytrvalostní športovci často trénujú v extrémnej záťaži, často sa nachádzajú v pred- aj potréningovej fáze, kedy sú tieto výnimky v stravovaní autormi odporúčané. Takže, koľko času športovci reálne strávia v skutočnej paleo fáze tejto diéty?

Paleo diéta je nutrične nevyvážená, drahá a nepraktická. Zo spomenutých 9 klinických štúdií až 4 poukázali napríklad na nedostatočný príjem vápnika (len 50 % z odporúčanej dennej dávky 1000 mg pre dospelých). Počítačovo simulované štúdia o uskutočniteľnosti paleodiéty u ľudí s nižším príjmom ukázala, že dodržiavanie paleodiéty by nepokrylo odporúčaný denný príjem vápnika, železa a vlákniny. Navyše, výdavky za jedlo by sa zvýšili v priemere o cca 10 %.

Cordain a Friel predstavili vo svojej knihe vzorové menu pre 25-ročnú ženu s kalorickou potrebou 2000 kcal/ deň. V tomto menu je napríklad na večeru odporúčaných 470 g brokolice (= viac ako 6 šálok surovej brokolice), čo je množstvo, ktoré by asi urobilo problém aj najväčším brokoholikom :-) Napriek tomuto obrovskému množstvu brokolice, by však odporúčaná denná dávka vápnika pre ich referenčnú ženu nebola dosiahnutá.

Autori taktiež prezentujú nekorektné informácie o teórií kyslého popola („acid ash“ theory = prekyslenie) a jej potenciálnom vplyve na mineralizáciu kostí. Ich teória je, že diéta bohatá na obilniny a mliečne produkty spôsobuje nadmernú tvorbu kyselín v tele (= acid ash) a telo musí zmobilizovať kalcium z kostí, aby zneutralizovalo toto „prekyslenie“. Na potvrdenie tejto svojej teórie zostavili tabuľku s „potenciálnou obličkovou záťažou kyselinami“ z jedla (PRAL = potential renal acid load) a poukazujú na to, že zvýšenie diétnej „kyslosti“ je spojené so zvýšeným vylučovaním vápnika v moči. Táto ich teória je ale nepravdivá z viacerých dôvodov:

1)    Tabuľka PRAL obsahuje chyby: PRAL niektorých „vysoko kyslých“ jedál je nadhodnotené kvôli zanedbaniu započítania vody, ktorú jedlo pri varení absorbuje ako je tomu napr. pri špagetách či naturálnej ryži. Pri započítaní tejto vody sa PRAL výrazne zníži o faktor 2,7(!).

2)    Cordian a Friel nesprávne interpretujú efekt „kyslých“ jedál, ktoré spôsobujú zníženie pH moču, tak že majú dopad na celkové zníženie pH krvi. V skutočnosti ale znížené pH moču nemá vplyv na pH krvi. Systém udržiavania hladiny pH v krvi je veľmi stabilný a stravou pri správnom fungovaní metabolizmu neovplyvniteľný.

3)    Neexistuje žiadna vedecká štúdia, ktorá by potvrdila ich teóriu, že zvýšené vylučovanie vápnika v moči kvôli častejšej konzumácii „kyslej“ stravy je spojené aj s celkovým znížením hladiny vápnika v tele. Touto hypotézou sa zaoberal aj Fenton a jeho výskumný kolektív: ich elegantná meta-analýza množstva klinických štúdií ukázala, že znížené pH moču nemá žiadny vplyv na celkovú hladinu vápnika v tele, hustotu kostí alebo riziko vzniku zlomenín.

Navzdory pozitívnemu zameraniu sa v tejto knihe na zvýšenú konzumáciu ovocia a zeleniny a chudého mäsa, sú tieto výživové odporúčania o paleodiéte pre väčšinu športovcov neprimerané a neprinášajú žiadne výhody. Väčšina názorov publikovaných v tejto knihe je vedecky nepodložená a väčšina prezentovaných faktov je vytrhnutá z kontextu pôvodných štúdií a autormi prispôsobená na potvrdenie ich teórií.

Prečítajte si aj článok Paleo je Faleo