Príbeh z AKV
Jedna naša
klientka úplne sama objavila zvláštnu vec: „Včera asi hodinu po večeri som
znovu dostala chuť na niečo sladké. Išla som do kuchyne, že si tam niečo
zoberiem, ale cestou som si položila otázky: Prečo to potrebujem? Naozaj som
hladná? A kým som prišla do kuchyne, musela som si sama pred sebou čestne
priznať, že asi chcem jesť z nudy. Vtedy som si povedala: Dobre, ak je to
takto, idem vyniesť smeti, možno sa to stratí. Lenže smetný kôš bol prázdny.
Neodradilo ma ani to. Obula som sa a vyšla som von, že sa idem prejsť
aspoň okolo domu. Bola som vonku asi 20 minút, stretla som aj susedu
a chvíľu sme sa rozprávali a zasmiali na vnukoch. Keď som sa vrátila
domov, chuť na sladké bola preč. Úplne preč! A keď som si predstavila, ako som
ešte pred chvíľou túžila po tej palacinke s čokoládou v chladničke,
nechápala som dve veci: kde sa to
zobralo a kam to zase zmizlo.“
Čo sa
s ňou vlastne stalo? Ako je možné, že prechádzka zahnala hlad? A bol
to hlad? Nie. Boli to emócie
v akcii a pani Z. objavila silu techniky vedomého vyrušenia, ale pekne po poriadku.
Na prednáškach
a seminároch o chudnutí kladiem túto jednoduchú otázku: Prečo jeme? A vždy nakoniec
nájdeme len dve správne odpovede. Poznáte ich?
Jeme iba
z týchto dvoch dôvodov
Keď jeme preto, lebo sme hladní, riešime prirodzenú fyziologickú potrebu
organizmu – naše telo potrebuje energiu, bielkoviny, tuky, sacharidy
a všetko to ostatné.
Keď nie sme hladní, ale máme na „niečo dobré chuť“, nevedomky
riešime potrebu duše = psychogénne jedenie (vyvolané emóciami).
Emócie
hýbu aj „hladom“
Už dávno sme sa
naučili jesť aj vtedy, keď nie sme hladní – „Mám na niečo chuť!“ Do hry
vstupujú emócie. Emócie sú najmenej
preskúmaná časť problému obezity, ale zdá sa, že práve ony hrajú kľúčovú úlohu
v celej hre s názvom „Človeče, schudni, alebo vypadni!“
Tam dnu, takmer
v samom jadre vášho mozgu, je časť, ktorá sa volá hypotalamus. To je miesto, odkiaľ mozog kontroluje nielen vašu
telesnú teplotu, tepovú frekvenciu, sexuálnu túžbu a metabolizmus, ale aj emócie a hlad. Práve v tejto časti mozgu – kde sa emócie tak intímne
dotýkajú hladu – sa rozhoduje o vašom víťazstve alebo prehre pri jedení a
chudnutí.
Jedlo má nielen
kalórie a všetky tie ostatné veci, ale aj veľkú moc: dokáže vyvolať, potlačiť, zmeniť alebo kontrolovať naše
emócie. A to najmä tie nepríjemné, negatívne alebo veľmi intenzívne.
Za desať rokov v AKV sme to spolu s našimi klientmi zažili
a riešili oveľa častejšie než čokoľvek iné.
Čo
spolu dokážu emócie a jedlo?
-
Jedlo má nielen kalórie a všetky tie ostatné
veci, ale aj veľkú moc: dokáže
vyvolať, potlačiť, zmeniť alebo kontrolovať naše emócie. Spomeňte si len, aká blaženosť sa vám začne rozlievať celým telom už vo
chvíli, keď ten Twix – alebo hocičo „to“ vaše – ešte len rozbaľujete!
A ako by sa v okamihu zmenili vaše emócie, keby som vám tú tyčinku
zobral z ruky skôr, než do nej zahryznete – beda!
- Psychogénne (emóciami vyvolané) jedenie môžu
vyvolať negatívne aj pozitívne emócie, niektorí ľudia, naopak,
môžu pri pretlaku emócií pociťovať nechutenstvo a majú potrebu
hladovať, nástrojom našej manipulácie s emóciami môže byť teda nielen prejedanie,
ale aj hladovanie.
- Emócie majú v súvislosti s jedením
takýto vplyv: vyvolajú túžbu „mám na niečo chuť!“ = spúšťač jedenia, rozhodujú o tom, čo
budeme jesť = mám chuť na čokoládovú tyčinku, nie na brokolicu! ovplyvňujú množstvo prijatých kalórii = rýchlosť jedenia, dĺžka jedenia a naše
pocity pri jedle: „Jaj, to je dobré, dám si ešte!“, ovplyvňujú dokonca aj
to, kde a s kým budeme jesť.
- Neschopnosť primerane narábať so svojimi emóciami je podľa psychologického výskumu nielen
príčinou „bežného“ prejedania, ale aj bulímie a záchvatového
jedenia (tzv. binge eating). Anorexia je zrejme tiež snahou unikať pred
emóciami pomocou manipulácií s jedlom. Tieto problémy už vyžadujú dobrého
a skúseného psychoterapeuta.
- Niekedy človeku stačí malý kúsok
čokolády, inokedy potrebuje zjesť celé balenie, niektorí ľudia, naopak, potrebujú jesť
hocičo, len nech je toho veľa.
- Psychogénne jedenie môže na konci veľkej
epizódy (= človek sa poriadne preje) vyvolať pocity hanby a vnútorný
zmätok = silné negatívne emócie = ďalší dôvod jesť znovu a viac, čo sa
mnohým ľuďom skutočne aj stáva, niektorí ľudia, naopak, po ataku
psychogénneho jedenia okamžite prepnú do režimu „hladovka“.
- Človek, ktorý svoje emócie rieši jedlom,
riskuje, že prehliadne veľmi dôležité informácie, ktoré nám emócie
prinášajú.
Príznaky psychogénneho jedenia
-
Jete aj vtedy, keď nie ste hladní.
- Potreba zjesť „niečo dobré“ môže prísť v okamihu,
akoby ju niečo zaplo diaľkovým ovládačom – zrýchlenie z nuly na sto za
jedinú sekundu!
- Pociťujete silné nutkanie jesť nejakú veľmi konkrétnu
(obľúbenú) potravinu – áno, napríklad, čokoládu.
- Ste otvorení návrhom: kolegyňa sa
dvíha od stola s vetou „Idem si do bufetu kúpiť venček, donesiem aj Tebe?“
a zrazu sa aj vám zdá venček ako výborný nápad
- Krátko po stresujúcej alebo nepríjemnej situácii vyhľadáte a skonzumujete svoju obľúbenú
potravinu/jedlo.
- Stáva sa vám, že jete bezmyšlienkovite:
napríklad zjete kúsok po kúsku celé balenie lentiliek alebo pražených arašidov
bez toho, aby ste to uvedomili, dokonca si pri tom málokedy uvedomujete chuť
potraviny v ústach.
- Nutkanie jesť „To“ býva často také silné, že
vám je v tej chvíli jedno, aké to bude mať následky a ako sa budete
potom cítiť, nedokážete
vnímať takmer nič iné, život akoby nemal alternatívu, všetko ostatné vo vás
vyvoláva napätie a podráždenosť.
- Zvyčajne jete rýchlo, počas jedenia máte
v ústach naraz veľký objem, jedlo si naberáte na vidličku/lyžicu skôr,
ako prehltnete predchádzajúce sústo, emóciami vyvolané jedenie dokáže niekedy
doslova zbaviť človeka ľudskej dôstojnosti.
- Už počas jedla cítite uvoľnenie napätia.
- Po primeranej porcii zdravého jedla nemusíte pocítiť uspokojenie.
- Často jete radšej sami, aby vás iní
ľudia pri jedle nevideli.
Prečo
púpava neporazí babkine buchty?
Odpoveď na túto otázku a všetky informácie o
tom, ako spoznať a využiť svoje emócie pri kontrole hmotnosti nájdete
v knihe Dr. Bukovského „Plán
B: 30-dňový manuál zdravého chudnutia“
|